Výstava SLOVENSKÉ ČRPÁKY

V DOME Matice slovenskej v Liptovskom Mikuláši je od 21. marca 2016 sprístupnená výstava ČRPÁKY. Sú to vyrezávané drevené nádoby na pitie žinčice, ktoré boli oddávna pýchou baču a salaša. V súčasnosti predstavujú najcharakteristickejší prejav pastierskeho rezbárskeho umenia. V  minulosti predstavovali základnú reprezentáciu salašného hospodárenia, keďže ovčiari všetkým návštevníkom salašov ponúkali tradičný nápoj z ovčieho mlieka v umeleckých zdobených drevených črpákoch. Podľa tvaru nádobky, výzdoby ucha a spojenia týchto dvoch základných častí sú slovenské črpáky rozdelené podľa zaužívanej regionálnej typológie na severoslovenský, stredoslovenský a východoslovenský typ. Aj v súčasnom období patrí výroba črpákov vďaka aktívnym tvorcom medzi živé kultúrne tradície.

crpaky

Kliknutím na obrázok si môžete stiahnuť plagát vo formáte PDF

Čítať viac

Výstava JARNÉ ZVYKY V LIPTOVE

V Múzeu Janka Kráľa v Liptovskom Mikuláši je od 21.marca 2016 sprístupnená výstavka JARNÉ ZVYKY V LIPTOVE. Približuje najznámejšie sviatky jarného ľudového kalendárneho zvykoslovia  – predveľkonočné a veľkonočné obdobie. Do neho patria magické postavy Marmuriena ako symbol zimy a Dedko, postava muža, ktorú v Liptovskej Kokave trestali za to, že ľudia mali na konci zimy prázdne komory a sýpky. Jar do liptovských dedín prinášali dievčatá s ozdobenými pučiacimi  halúzkami.  Každý deň tzv. veľkého týždňa pred Veľkou nocou mal svoju symboliku, ktorú naši predkovia dodržiavali.
Príchod jari bol od pradávna spojený so začiatkom základných poľnohospodárskych prác, orby, sejby a výhonu dobytka i oviec. Aj tieto práce boli spojené s rôznymi magickými úkonmi s cieľom zabezpečiť hospodársku prosperitu a  úžitok z chovaných zvierat,   zdravie hospodára i jeho rodiny.

 zvyky

Čítať viac

Kniha – Liptovská paličkovaná čipka

Nová kniha LIPTOVSKÁ PALIČKOVANÁ ČIPKA

Cena 9,90€ + poštovné

Objednávky knihy na telefóne 0903 537289,  alebo emailom: info@ovciarskemuzeum.sk

 

Screenshot 2016-02-27 10.00.33

knihyvakcii

Čítať viac

Projekt Z chumáča ovčej vlny

Zámerom projektu Z chumáča ovčej vlny bolo upozorniť na význam tohto vysoko hodnotného prírodného materiálu, ktorý sprevádzal dlhé stáročia generácie obyvateľov hornatých území Slovenska, poskytnutím materiálu a praktickými ukážkami spracovania vlny motivovať žiakov základnej umeleckej školy pre aktívnu tvorivú prácu, priblížiť tradičné pracovné postupy pri úprave vlny a ukázať možnosti jej využitia v súčasnosti.
Projekt Z chumáča ovčej vlny si dal za cieľ znovuobjaviť ovčiu vlnu, sprostredkovať súčasnej generácii skúsenosť s jej spracovaním.
Cieľovou skupinou boli pedagógovia a žiaci zo Základnej umeleckej školy Liptovský Hrádok. Počas tvorivých stretnutí s lektorkou Oľgou Dzúrovou spoločne spoznávali typické vlastnosti ovčej vlny.
Techniku suchého plstenia, prácu s plstiacou ihlou a chumáčom vlny si postupne vyskúšali takmer všetci – od šesťročných prvákov až po žiakov zo štúdia dospelých...

Čítať viac

Valaská škola – Z chumáča ovčej vlny

z-chumaca-plagat2

Čítať viac

Výstavné panely z dejín ovčiarstva v Liptove – Kráľ Matej Korvín

vystava-panely5-zm_1

Čítať viac

Slovenské Mitrovanie

Vystava_mlyn

Čítať viac

Vyhodnotenie súťaže zrejúcich syrov

Valaský festival Liptovský Hrádok 26. 9. 2015

Na Valaskom festivale v Liptovskom  Hrádku sa 26. 9. 2015 uskutočnil prvý ročník súťaže zrejúcich syrov. Cieľom súťaže bolo vyhodnotiť súčasnú kvalitu našich syrov na Slovensku a pripomenúť si naše  tradície i príchod Kráľa Mateja Korvina medzi valachov. (Však v minulosti prevládala práve  na našom území výroba zrejúcich syrov, ktoré boli známe po celej Európe ako napr. Bryndza, Karpatský syr, Topolanský syr, Klenovecký syrec a pod.). Súťaž usporiadalo mesto Liptovský Hrádok a Ovčiarske múzeum v rámci  Hornoliptovského jarmoku a poverilo Ing. Karola Heriana, CSc., aby zorganizoval samotnú súťaž.

Súťažné syry hodnotila komisia zložená z odborníkov a výrobcov syrov – K. Herian, J. Keresteš, P. Kompiš, S. Zuskin a zástupca mesta. Zároveň všetky syry nezávisle hodnotili prítomní výrobcovia a vybratí hostia. Syry sa hodnotili v troch kategóriách a to syry vyrobené z kravského mlieka, potom syry vyrobené z ovčieho mlieka a kozie syry.

Hodnotiaca...

Čítať viac

Prínos syrárskych súťaží na kvalitu našich syrov

Možno sa to mnohým terajším výrobcom syrov a odborníkom nepozdáva a považujú súťaže v kvalite výrobkov za zbytočný prepych, za niečo, čo nemôže byť objektívne a je to iba strata času a peňazí, napriek tomu  tieto súťaže v zahraničí i u nás pokračujú a mnohí  to podporujú a vítajú takéto hodnotenia kvality svojich výrobkov. Veď slovenskí syrári sa v minulosti zúčastnili mnohých súťaží a to boli minimálne 1 – 2 krát ročne v rámci aktivít  Slovenského mliekarenského zväzu, alebo na akciách Výskumného ústavu mliekarenského v Žiline, alebo na akciách Cechu syrárov v Liptovskom Mikuláši, ale aj na súťažiach v zahraničí a to v Českej republike – Praha „Prohlídka sýru“,  Festival tradičných syrov v Mikulove  a najpopulárnejšie boli syrárske olympiády „Käsiade“ v Rakúskych Alpách, kde sa slovenské syry umiestňovali na popredných miestach a slovenské syry uspeli aj vo svetovom merítku napr. v Anglii, kde získali popredné miesta.
V posledných rokoch však akoby sa slo...

Čítať viac

Festival valaskej kultúry

V rámci programu Hornoliptovského  jarmoku sa uskutočnil I. ročník  podujatia  nazvaný Festival valaskej kultúry,  podporený Ministerstvom kultúry SR.
V programe sa podarilo  vytvoriť scénický obraz príbehu skutočnej historickej udalosti, kedy uhorský kráľ Matej Korvín udelili Veľkú listinu práv a slobôd valachom v Liptove.   Urobil tak preto, že nielen vítal nových usadlíkov ktorí priniesli nové spôsoby chovu oviec a využitia ovčieho mlieka, ale aj preto, aby mu pomohli chrániť krajinu proti rozpínavosti poľského kráľoviča. Panovník udelil valachom Veľkú listinu práv a slobôd v roku 1474, kedy získal do svojho vlastníctva  Novum castrum – hrad v Hrádku a v tom istom roku vyhnal z Liptovského  starého hradu  zradného poľského rytiera Petra Komorovského, ktorý musel bez majetku a hodností opustiť krajinu. Podľa historických dokumentov sa v tom období práve na hrádockom panstve, čiže v hornom Liptove chovalo najviac oviec a  príbeh patri do mesta Liptovský Hrádok.

Na jednom zo salašov hrádockého ...

Čítať viac