Publikácie

KNIHY NA PREDAJ

Objednávky kníh na telefóne 0903 537289,  alebo emailom: info@ovciarskemuzeum.sk

N o v i n k a

 

Spoločnosť priateľov Múzea liptovskej dediny pripravuje v roku 2017 vydanie  druhej regionálnej monografickej publikácie LIPTOV V ĽUDOVOM UMENÍ. Táto kniha príťažlivou formou predstaví všetko krásne, čo sprevádzalo život predchádzajúcich generácií, predmety vytvorené ich rukami  pre nich, ich blízkych  a aj ostatných ľudí.  Pekné veci boli  súčasťou ich každodenného života – odevy zdobené čipkou a výšivkou, tkaniny, modrotlač,  úžitkové predmety a nábytok ľuďom slúžili ale zároveň boli estetické a krásne.

 

Kniha – Liptovský Hrádok

 

kniha-liptovsky hradok1

 

V decembri 2016 vyšlo druhé doplnené vydanie úspešnej knihy Liptovský Hrádok – príbeh mesta a jeho obyvateľov v prvej polovici 20.storočia.
Knihu ponúkame v predaji  na Mestskom úrade v Liptovskom Hrádku, v knihkupectvách TRANOSCIUS v Liptovskom Hrádku a Liptovskom Mikuláši a záujemcom posielame aj na dobierku. Cena 25.00 eur

 

RECENZIE:

Kniha, ktorá vonia človečinou
„Uplynuli sotva dva roky, čo Iveta Zuskinová očarila odbornú aj neodbornú verejnosť, Liptákov aj neliptákov publikáciou Liptov v ľudovej kultúre a už sa nám dostala do rúk ďalšia pozoruhodná kniha od tejto autorky. Tej prvej podobná v pestrej žánrovej škále textov i obrázkov, ktoré približujú mozaiku života v Liptovskom Hrádku, ale zároveň úplne odlišná svojím zameraním. Nielen v tom, že je venovaná mestskému prostrediu, ale aj v tom, že história Liptovského Hrádku v prvej polovici 20. storočia a aj kúsok po nej, je priblížená cez konkrétnych ľudí, rodiny a ich príbehy, profesie, ale aj cez inštitúcie, ktoré vytvárali komunitu rozvíjajúceho sa mestečka.  Nájdeme tu príbehy, spomienky, dobové dokumenty zďaleka nielen o významných osobnostiach, ale aj o kominároch, taxikároch, pekároch, výrobcoch keksov Tatranka, remeselníckych majstroch,  obchodníkoch, výrobcovi limonád, o ľuďoch z Prekážky či Štúrovej ulice, ale aj o obyvateľoch viliek, ktoré aj za ošarpanými múrmi dávajú tušiť zaujímavú minulosť mestečka. Aj príbehy lesníckych a drevárskych podnikov, miestnych škôl, spolkov a záujmových združení sú vyrozprávané najmä cez príbehy ľudí. Iveta Zuskinová do publikácie vložila nielen svoju etnologickú profesionalitu umocnenú celoživotným pôsobením v Liptovskom múzeu, ale aj dôverné poznanie sociálneho prostredia mesta, v ktorom žije a pozoruhodnú kreatívitu vo využívaní rôznorodých informačných zdrojov.
Nie je to len publikácia o Liptovskom Hrádku. Je o živote na Hornom Liptove, o  dejinách každodennosti na pozadí veľkých udalostí, o hospodárskom a sociálnom rozvoji malého mesta v 20. storočí, o ľudských radostiach a starostiach, tragédiách aj tvorivých počinoch, ktoré prinášal život. Pri listovaní v nej začne aj miesta neznalý čitateľ inak vnímať toto mestečko, zatúži sa v ňom trošku potúlať a zažiť kúsok jeho histórie na vlastné oči, spoznať jeho genius loci. Je to kniha, ku ktorej sa dá opakovane vracať a objavovať v nej nové súvislosti.  Kniha, s ktorou človeka opäť viac baví svet.“
Prof. PhDr. Zuzana Beňušková, CSc., etnologička

 

ZUSKINOVÁ, Iveta: Liptovský Hrádok, príbeh mesta a jeho obyvateľov v prvej polovici 20. storočia. Liptovský Hrádok 2016.

Autori knižných monografií dedin a miest sa obvykle sústreďujú na urbanizmus, stavby a výnimočné osobnosti, ktoré ich budovali, či svojou činnosťou preslávili. Etnografka-múzejníčka PhDr. Iveta Zuskinová ale vytvorila knihu s celkom odlišnou koncepciou, akú som v našej literatúre doposiaľ nepoznal. Už keď si ju človek prelistuje, pozná, ako je tématicky obsiahla a dokumentačnými fotografiami naplnená. Zistí, že kniha nemá obvyklú štruktúru a podľa 625 fotografií na 260 tlačových stranách formátu A-4 pozná, že 67 % z nich zobrazuje ľudí, ktorí v meste žili a pracovali. Aj tak na text ostáva okolo polovice plochy. Členením kniha síce sleduje funkčnú štruktúru života v meste (kapitoly: lesníctvo a drevárstvo/mesto, ulice a ľudia/živnostníci/školy v meste/cirkevný a náboženský život/spolky, kultúrny a spoločenský život/šport a voľný čas), ale mohli by sme ju nazvať aj encyklopédiou hrádockých rodín, lebo sa dozviem, kto v príslušnom dome žil a dokonca niečo o osudoch príslušnej rodiny.
Liptovský Hrádok bol centrom správy lesov a súčasne od r. 1796 tiež lesníckeho školstva od prvopočiatku jeho histórie vo vtedajšom Uhorsku. Určené časové obdobie v názvu knihy sa týka fotografickej dokumentácie a generácií v tých časoch tam pôsobiacich. Ale často zasahuje do dávnejšej histórie vznikania inštitúcií, stavieb a aj niektorých osobností tam vtedy pôsobiacich. Nejedná sa však len o úradníkov, lesníckych odborníkov, ale aj o prostých remeselníkov, ako bol napríklad mlynár (1880-1953), kominársky majster (1889-1980), strojný zámočník (1893-1967), stolár, klampiar, krajčír, obchodník (1895-1969) a majstrov ďalších ôsmi profesií. Autorka opisuje ich životnú dráhu, niektorí sa narodili na Orave či dokonca na Morave alebo v Čechách. Veľmi bohatá je kapitola o spolkoch a spoločenskom živote v meste. Dozvieme sa, že už v r. 1933 vznikol Spolok pre záchranu hradu, kultúrny dom stavali v meste už v r. 1932, Sokol pôsobil od r. 1925 a sokolovňu stavali v r. 1932, Dobrovoľný ohňohasičský spolok mali od r. 1880, včelársky spolok od r. 1919 (dedičstvom bol r. 1926 vznik Výskumného ústavu včelárskeho) atď. Históriu každého spolku autorka premieta cez osudy ich zakladateľov a ďalších významných osobností. Nasledovali spolky divadelný, spevokoly, orchestre, napokon vznik Domu osvety a rovnako aj organizovanie športu včítane rybárstva a horskej turistiky v Nízkych aj Vysokých Tatrách.
Kniha Ivety Zuskinovej má tiež funkčne aj výtvarne vhodnú grafickú úpravu s kresbami farebnými kriedami architektky Janky V. Krivošovej na titulnej strane jednotlivých kapitol.
Autorka sa v recenzovanej knihe usilovala prezentovať život o generáciu od seba starších ľudí v Liptovskom Hrádku a bola si vedomá, že to píše pre ich potomkov. Narodila sa v Nižnej Boci v r. 1950 a od r. 1963 žije v opisovanom meste, kde ako v Bratislave vyštudovaná etnografka a zamestnaním múzejníčka po celý život sledovala osudy mnohých rodín. Sústredenie dokladov o ich osudoch vyžadovalo mnoho zberateľského a bádateľského úsilia (viď uvádzané pramene v popiskoch). Napokon výsledkom nie je práca bežných produktov jej kolegov v odbore, ale pripomína skôr antropologické štúdie etnológov škandinávskych. Do takej hĺbky to ale nedokáže vytvoriť nikto, kto študuje aj keď podobné pramene len ako vedeckú úlohu. Citové zainteresovanie v pospolitosti, ktorej je sama nie bežnou súčasťou (podieľala sa na vedení mesta ako volená zastupiteľka a to aj vo funkcii viceprimátorky) ju viedlo k pochopeniu mnohých osobných problémov spoluobčanov v historickej línii poznania osudu ich predkov. Z tohto hľadiska je jej kniha osobitným a nenapodobiteľným dielom.

PhDr. Jiří Langer, CSc., / 1936/ historik a etnológ medzinárodne uznávaný a rešpektovaný odborník, autor viacerých publikácií venovaných kultúre krajín Európy a Balkánu.

Iveta Zuskinová: Liptovský Hrádok : Príbeh mesta a jeho obyvateľov v prvej polovici 20. storočia. Liptovský Hrádok : Spoločnosť priateľov Múzea liptovskej dediny, 2016, 263 s.

Priznám sa, hoci horlím za väčšie recenzovanie v odbore, nerád recenzujem. Aby som si sadol k recenzii musí ma publikácia niečím  výnimočným zaujať. Navyše, radšej píšem pochvalné ako kritické recenzie.  Ak je potreba, ani tým sa nevyhýbam. Minulý rok som takto z osobného záujmu napísal recenziu, či skôr podrobnejšiu správu o monografii Liptov v ľudovej kultúre (2014) od I. Zuskinovej. Dnes ma znovu zaujala jej ďalšia publikácia, monografia Liptovský Hrádok (2016). Možno si niekto povie, čo ho to napadlo, veď sa nikdy problematike mesta nevenoval. To je pravda, ale vždy ma zaujímal prístup, koncepcia autora. Zvolil si tradičný prístup alebo prišiel s niečím novým? I. Zuskinová vo svojej najnovšej práci využila prístup, ktorý po prvý raz rozsiahlejšie v našej etnologickej spisbe v roku 1997 použila Monika Vrzguľová v monografii   Známi neznámi Trenčania. Živnostníci v meste 1918–1948. Práve preto som sa rozhodol napísať pár slov či viet o knihe.
Obsah publikácie je okrem úvodu a záveru rozdelený do siedmych kapitol : Lesníctvo a drevárstvo, Mesto, ulice, ľudia, Živnostníci, Školy v meste, Cirkevný a náboženský život, Spolky, kultúrny a spoločenský život, Šport a voľný čas. Nechýba ani nie veľmi obsažný zoznam literatúry a prameňov. Každá kapitola a v niektorých kapitolách i podkapitoly sú uvedené krátkym textom. Kto bude v kapitolách hľadať či očakávať opisné či súborné texty bude skôr prekvapený ako sklamaný. Autorka postavila obsah všetkých siedmych kapitol na kombinácii historických faktoch, udalostí a životných príbehoch ľudí, ktorí boli s  tematikou príslušnej kapitoly spojení. Každá kapitola obsahuje popri sebe autorkin text aj spomienky alebo výpovede ľudí, ktorí sú svojim životom alebo činnosťou s predmetom kapitoly zviazaní. Oba texty sa tak navzájom prirodzeným spôsobom dopĺňajú a ozvláštňujú. Každá osobnosť alebo rodina, ktorá je v monografii spomenutá má v nej zachytený svoj životný príbeh. Spolu s históriou inštitúcií a podnikov, ktoré v meste pôsobili vytvárajú obraz každodenného života mesta v sledovanom čase. Autorka tak prirodzeným spôsobom naplnila podtitul svojej monografie – príbeh mesta a jeho obyvateľov v prvej polovici 20. storočia.
Rovnaký prístup autorka zvolila aj pri zostavení obrazovej časti monografie, ktorá je mimoriadne rozsiahla. Popri dobových záberoch na mesto, jeho časti i na významné budovy, prípadne udalosti, obrazovú časť práce tvoria hlavne portréty konkrétnych ľudí, fotografie z ich rodinných albumov i kópie osobných dokumentov. Pod každým obrázkom je obsažný  informujúci text. Z obrázkov tak na čitateľa nepozerajú akýsi ľudia, ale konkrétni ľudia so svojimi menami, životnými osudmi, rokmi narodenia, prípadne aj úmrtia. Dokonca je uvedený aj prameň záberu, čo nebýva zvykom v takýchto publikáciách. Rád by som zdôraznil, že v žiadnom prípade nejde o ilustrácie, ktoré majú len ozvláštniť text. V tomto prípade predstavujú po obsahovej stránke s textom rovnocennú súčasť monografie.
Ak som doteraz hovoril o obsahu monografie, treba spomenúť ešte jeden charakteristický rys monografie, ktorý súvisí tak s obsahom ako aj s jej grafickým riešením. Zvyčajne sa text v odbornej publikácii nachádza na  celej šírke strany. Len ojedinele hlavný text sprevádzajú na úzkom okraji strán krátke poznámky alebo upozornenia na obsah. V tomto prípade popri  hlavnom texte je takmer tretina strany daná k dispozícii doplňujúcim textom a obrázkom. Čitateľovi sa tak ponúka možnosť doplniť si hlavný text ďalšími, podrobnejšími informáciami. Je to podľa mňa veľmi sympatické a produktívne riešenie, ktoré nezaťažuje hlavný text neprimeranými podrobnosťami. S týmto riešením súvisí ešte jedna zvláštnosť publikácie. V monografii sa nenachádza žiadna klasická citácia, poznámka uvedená číslom pod čiarou. Texty a obrázky na okrajoch strán ich nahradili.
Monografia je napísaná prístupným, ale kultivovaným jazykom, výborne sa číta. Vidno, že písanie nie je pre autorku výnimočná, ale skôr prirodzená činnosť, vycibrená rokmi jej odborného pôsobenia. Výborná je tiež grafická úprava knihy. Napriek prevažujúcim jednofarebným, v jemnom zelenom alebo  hnedom tóne a minimu farebných ilustrácií, nepôsobí fádne. Vidno, že autorka si s grafičkou, obrazne povedané sadli, našli spoločnú reč a to sa odrazilo v konečnom výsledku.
Pri písaní tejto skôr správy ako recenzie sa mi postupne neodbytne natískala otázka: aké predpoklady musí mať autor, etnológ aby bol schopný napísať takúto, podotýkam, že výbornú prácu? Myslím si, základným predpokladom je neskutočne vysoká miera empatie, sžitie sa  s prostredím, so spoločnosťou o ktorej chce písať. Až na druhé miesto by som kládol odbornosť a veľké množstvo poznatkov o predmete jeho záujmu. Nezanedbateľná je však aj osobná odvaha ísť so svojou kožou na trh. Toto všetko sa veľkou mierou naplnilo v osobnosti, v autorke recenzovanej publikácie.
Je viac ako isté, že na Liptove v Ivete Zuskinovej vyrástla výrazná osobnosť slovenskej etnológie. Že hovorím pravdu a nie do vetra, posúďte sami! Komu sa podarilo zo slovenských etnológov len prvých rokoch tohto 21. storočia vydať štyri knižné práce  za sebou – Kuchyňa  starých materí z Liptova (2004), Kultúrne krásy Slovenska – Skanzeny (2008), z ktorých ďalšie dve, myslím tým monografiu Liptov v ľudovej kultúre (2014) a Liptovský Hrádok (2016) predstavujú rozsiahle a po odbornej stránke aj mimoriadne prínosné práce.
26. januára 2017

Mojmír Benža

SÚŤAŽ  KNIHA LIPTOVA 2016
Vydavateľ úspešnej knihy  Liptovský Hrádok – príbeh mesta a jeho obyvateľov v prvej polovici  20.storočia – Spoločnosť priateľov Múzea liptovskej dediny sa rozhodol nominovať  túto monografiu do súťaže Kniha Liptova 2016. Je to už 10.ročník  podujatia ktorého organizátorom je Liptovská  knižnica G.F. Belopotockého v Liptovskom Mikuláši. Kniha je zaradená do druhej kategórie ako odborná literatúra  a o jej umiestnení rozhodne hlasovanie čitateľov. Každý účastník môže dať len jeden hlas jednej knihe v obidvoch kategóriách. Hlasovacie lístky sú od 1.marca prístupné na web stránke knižnice a aj v sídle knižnice. Hlasovanie bude prebiehať od 1.3. do 7.IV.2017, v súťaži zvíťazí kniha s najvyšším počtom hlasov.
Kniha o Liptovskom Hrádku bola vydaná  v septembri  2016 s finančnou podporou mesta  pri príležitosti 700. výročia prvej písomnej zmienky o území Liptovského Hrádku. Stretla sa s mimoriadnym záujmom obyvateľov mesta, rodákov a aj odbornej verejnosti o čom svedčí niekoľko pozitívnych  recenzií.  Prvé vydanie v náklade 600 ks bolo rozpredané  do konca mesiaca október. Začiatkom decembra 2016 vyšlo druhé doplnené vydanie tiež  v počte 600 ks,  ktorého časť je ešte v predaji.  Aj na Mestskom úrade v Liptovskom Hrádku je táto monografia ešte stále v ponuke  za výrobnú cenu bez obchodného rabatu.
Veríme, že Hrádočania svojim hlasom podporia  knihu o ich meste
PhDr. Iveta Zuskinová, autorka

K n i h y    r e c e p t o v    k u l i n á r s k y c h    š p e c i a l í t

KUCHYŇA LIPTOVSKÝCH GAZDINIEK

9386428_orig

Kuchyňa liptovských gazdiniek
cena na dobierku  2,50 Eur + poštovné

KUCHYŇA STARÝCH MATERÍ Z LIPTOVA

3. doplnené a rozšírené vydanie vyhľadávanej knižky receptov ľudových jedál z Liptova
p o n ú k a m e   v    m i m o r i a d n e j      a k c i i
s novšou knižkou receptov  

2079115_orig

Kuchyňa starých materí z Liptova – 3.doplnené vydanie
cena na dobierku 5 Eur + poštovné
 kniha-liptov

LIPTOV V ĽUDOVEJ KULTÚRE

prvá komplexná monografia ľudovej kultúry Liptova od autorky Ivety Zuskinovej, známej etnologičky, ktorá sa dlhodobo venuje  dokumentácii a popularizácii svojho rodného regiónu. Kniha je malebným obrazom kultúry a spôsobu života dedinských ľudí rôznych spoločenských vrstiev za obdobie 100 rokov – od polovice 19. do polovice 20. storočia.

Kniha Liptov v ľudovej kultúre je vypredaná a s jej druhým vydaním sa zatiaľ nepočíta.

 

Publikácie vydané občianskym združením Spoločnosť priateľov Múzea liptovskej dediny.

2015            Liptovská paličkovaná čipka  tradície a inšpirácie
2016            Liptovský Hrádok – príbeh mesta a jeho obyvateľov v období prvej polovice 20.  storočia – prvé vydanie
2016            Liptovský Hrádok – príbeh mesta a jeho obyvateľov v období prvej polovice 20.storočia – druhé doplnené vydanie
1998             Kuchyňa starých materí z Liptova
1999             Ovčiarstvo a salašníctvo v Liptove
2001             Ľudový nábytok a bývanie v Liptove
2004            Kuchyňa starých materí v Liptove  II. doplnené vydanie
2008            Ľudová modrotlač v Liptove
2012             Kuchyňa liptovských gazdiniek
2013            Kuchyňa starých materí z Liptova III. doplnené vydanie
2014            Liptov v ľudovej kultúre – monografia

Monografie kultúrnohistorických regiónov patria medzi najhodnotnejšie etnografické publikácie, ktoré súborne a komplexne predstavujú ich hmotnú a duchovnú kultúru. Liptov je jedným z najstarších a najvýznamnejších regiónov v rámci Slovenska a napriek tomu, že si až do súčasnosti uchoval viaceré charakteristické znaky ľudovej kultúry v živej podobe, nebola doteraz vydaná jeho monografia. Vďaka finančnej podpore projektov Ministerstvom kultúry SR zameraných na prípravu a vydanie publikácie, už aj región Liptov má svoju etnografickú monografiu. V roku 2013 bol vykonaný doplnkový výskum ľudovej kultúry a zostavený rukopis textu.  V decembri  2014 bola v spolupráci so štúdiom Harmony v Banskej Bystrici publikácia vydaná v náklade 2000 ks.
Publikácia Liptov v ľudovej kultúre podáva komplexný obraz života a kultúry rôznych  spoločenských a sociálnych vrstiev regiónu v minulosti. Publikácia približuje  tradičný život obyvateľov Liptova, práce a zamestnania, staviteľstvo, bývanie, odievanie, stravu, umelecké zručnosti, obyčaje, spoločenský a rodinný život. V publikácii, ktorá mapuje celé pôvodné historické územie regiónu Liptov, čiže aj obce ktoré sú v súčasnosti zaradené do okresu Poprad, je množstvo etnografických údajov a kontextov prepájajúcich kultúrne a sociálne sféry života, lokálnych osobitostí, ľudských príbehov a výtvorov.  Podaná je originálnou dynamickou formou  obsiahnutou kombináciou  autorských textov, ukážok textov z tlače, dokumentov, výskumných záznamov, spomienok a množstva obrazového materiálu.  Publikácia je súborným dokumentom bohatstva a rôznorodosti kultúrnych hodnôt jedného z najvýznamnejších  kultúrnohistorických regiónov Slovenska

Naše knihy o ľudovej kultúre Liptova

Publikácie Vám ponúkame aj na predaj, v prípade záujmu nás prosím kontaktujte na našej kontaktnej adrese.

Telefón: 0903 537289, email: info (@) ovciarskemuzeum.sk

CENY PUBLIKÁCIÍ:

Ľudová modtrotlač – 9,90€
Ovčiarstvo a salašníctvo – 9.90€
Ľudový nábytok – 8.90€
Liptovská paličkovaná čipka – 9.90€