Bača Peter Slosiar 1918-1995 z Liptovskej Porúbky, patril medzi najvýznamnejšie osobnosti slovenského ovčiarstva. Narodil sa v rodine baču Jozefa Slosiara a otec ho od detstva pripravoval na valaské remeslo rovnako, ako aj jeho dvoch starších bratov Martina a Jozefa.
Salaš bol pre neho školou života. Aj on bol najskôr pomocníkom honelníkom, potom pastierom paselníkom, keď začal dojiť stal sa poldojčiarom a až neskôr skutočným dojčiarom. Ako dospelý valach už viedol salaš, striedali sa so svojím bratom Jozefom. Bol bačom v Dovalove, v Liptovskom Petre, ale najviac vo svojej rodnej Liptovskej Porúbke, obci ktorá mala pasienky v Michalove, naBrtkovici a v ďalších dolinách V práci na hornoliptovských salašoch prežil 35 rokov svojho života.
Bol nositeľom tradičných foriem pastierskej kultúry, svoje učňovské a tovarišské roky prežil s ovčiarmi o ktorých ľudia hovorili že to boli vedomci a vidomci. Starí bačovia boli znalcami prírody a prírodných javov, všetkých foriem života, života rastlín a aj zvierat. Poznali oblohu, súhvezdia, podľa slnka a mesiaca vedeli predpovedať počasie. Bačovia boli aj znalci ľudskej psychiky. . Peter Slosiar dostal do života tieto dary dedené generáciami ovčiarov. Odovzdával ich svojim nasledovníkom rovnako, ako odborné vedomosti a zručnosti. Keďže bol človekom dvadsiateho storočia nebránil sa ani modernizácii ovčiarstva. Patril medzi prvých absolventov Majstrovskej Poľnohospodárskej-bačovskej školy v Záblatí pri Trenčíne. Bol spolupracovníkom Výskumných ústavov ovčiarstva a mliekarenstva. Bol prvým bačom v Liptove, ktorý začal používať strojné dojenie oviec. Pomáhal pri jeho zavádzaní aj v ďalších lokalitách na Slovensku a aj v Maďarsku.
Ani po predčasnom odchode na invalidný dôchodok nestratil Peter Slosiar kontakt s povolaním, ktoré mal rád a bolo mu aj záľubou. Naďalej spolupracoval s Výskumným ústavom ovčiarskym v Trenčíne a určité obdobie chodil do zimnej Bačovskej školy v Záblatí vyučovať budúcich ovčiarov rezbárstvo, aby si vraj vedeli na salaši aspoň črpák vyrezať. Pravidelne navštevoval na letných salašoch ovčiarov, radil im pri robote a nahováral ich, aby si vyrezali črpák alebo aspoň formu na oštiepky.
Peter Slosiar má významný podiel pri zachovávaní a rozvoji tradícií pastierskeho rezbárskeho umenia Liptova. Pastierske povolanie, láska k drevu a prírode ho priviedli k umeleckému spracovaniu dreva. Počas aktívnej práci v ovčiarstve sa venoval predovšetkým výrobe salašného riadu, zhotovoval črpáky, varechy, formy na oštiepky a figúrky zo syra. Postupne sa začal venovať figurálnej plastike s pastierskou tematikou. Ako dôchodca začal bača Peter Slosiar intenzívne spolupracovať s Národopisným múzeom v Liptovskom Hrádku. Bačovský riad a figurálne plastiky s pastierskou tematikou od Petra Slosiara dodnes tvoria základnú časť zbierkového fondu súčasného ľudového výtvarného prejavu. Národopisné múzeum vo svojej výstavnej sále v budove kaštieľa pri hrade inštalovalo jeho prvú autorskú výstavu. Jeho tvorba bola postupne prezentovaná na výstavách aj v Liptovskom múzeu v Ružomberku a tiež v Podtatranskom múzeu v Poprade.
Peter Slosiar aktívne spolupracoval pri riešení vedeckovýskumnej úlohy Tradičné ovčiarstvo a salašníctvo v Liptove. Bol nielen hlavným informátorom o pôvodných formách chovu oviec v regióne a spôsobe spracovania ovčieho mlieka, ale aj častým sprievodcom etnologičky pri výskumných cestách na horské salaše. Tejto téme bola venovaná samostatná publikácia, ktorá bola vydaná v roku 1999.
Po sprístupnení Múzea liptovskej dediny v Pribyline sa Peter Slosiar napriek svojmu veku a zhoršujúcemu sa zdravotnému stavu snažil pomáhať pri oživovaní expozícií múzea v prírode. Od začiatku deväťdesiatych rokov 20.storočia sa v MLD začali pripravovať programové podujatia zamerané na prezentáciu rôznych foriem ľudovej kultúry. Keďže ovčiarstvo je kultúrnym a hospodárskym fenoménom Slovenska, podujatie s názvom Ovčiarska nedeľa sa stali súčasťou programovej ponuky. V rokoch 1993 a 1994 keď sa toto podujatie ešte len kreovalo, aktívnym účastníkom bol aj bača Peter Slosiar . Na jeho počesť bola v rámci podujatia organizovaná celoslovenská súťaž rezbárov „O Slosiarov nožík“, ktorá mala niekoľko úspešných ročníkov.
V tomto roku sa o oživenie rezbárskej súťaže pokúsi špecializované nadregionálne Ovčiarske múzeum.
PhDr. Iveta Zuskinová
Ovčiarske múzeum
Leave a reply