Aktivity v roku 2022

apríl 2024
Po	Ut	St	Št	Pi	So	Ne
« apr
1	2	3	4	5	6	7
8	9	10	11	12	13	14
15	16	17	18	19	20	21
22	23	24	25	26	27	28
29	30

Nová kniha o architektúre a ľudovom staviteľstve v Liptove

V marci 2022 vychádza už piaty diel monografie o ľudovej kultúre Liptova. Po prvej veľkej knihe, ktorá sa k čitateľom dostala v roku 2015 a uviedla ich do problematiky ľudovej kultúry, boli vydané tematické publikácie podrobne predstavujúce jej jednotlivé formy. Boli to: Umenie a remeslo v ľudovej kultúre, Ovčiarstvo v Liptove, Rodinné a kalendárne obyčaje. Novou monografiou je kniha Dom a život v ňom.
Ľudové staviteľstvo a architektúra je súčasťou života mnohých generácií regiónu. Ľudia si v minulosti stavali domy z materiálov ktoré nachádzali vo svojom okolí, teda z dreva a kameňa. Ľudová architektúra je príkladom dokonalého súladu človeka s prostredím v ktorom žil. Ľudoví stavitelia mali silne vyvinutý zmysel pre proporcie a cit pre súlad ľudských sídiel s okolitou krajinou. Dodnes môžeme obdivovať harmóniu konštrukcie, účelu a prostej krásy, ktorú vo svojej dobe vytvorili tak, aby dom poskytoval svojim obyvateľom bezpečie a uspokojoval ich základné potreby – prístrešie, teplo, nočný odpočinok, možnosť prípravy jedla a jeho konzumáciu. Ľudové stavby, dielo, ktoré tu naši predkovia zanechali sú obrazom integrity človeka s prírodou a spolu s ňou vytvárajú charakteristickú malebnosť krajiny.

Vydanie publikácie z verejných zdrojov podporil Fond na podporu umenia

OVČIARI NA SLOVENSKU

Spoločnosť priateľov Múzea liptovskej dediny pripravuje s finančnou podporou FPU vydanie novej publikácie OVČIARI NA SLOVENSKU.

Kniha pútavou formou priblíži čitateľom atraktívne a v minulosti pomerne rozšírené zamestnanie spojené s tradičnými formami chovu oviec v jednotlivých regiónoch Slovenska. V minulosti bol v horských regiónoch rozšírený tzv. salašný chov, kedy ovčiari so svojimi stádami odchádzali na pastviská mimo obcí na celú pastiersku sezónu. Žili v provizórnych obydliach, spracovávali mliečnu produkciu oviec a vyrábali syr, ktorý tvoril významnú časť potravinovej základne stravovania obyvateľstva. Pobyt v prírode im ovplyvňoval rodinný a spoločenský život a formoval ich výtvarné a hudobné cítenie. Rozšírený bol pastiersky folklór charakteristický spevom ovčiarskych piesní, tancom a hrou na charakteristických hudobných nástrojoch. Mnohí ovčiari sa vo voľných chvíľach venovali rezbárstvu. Pre svoje potreby zhotovovali salašný riad a vyrezávali nádoby na pitie žinčice – črpáky. Inú podobu mal tzv. nížinný chov oviec, kedy si ovce pásli samotní chovatelia podľa zaužívaných pravidiel. Medzi archaické formy chovu oviec patrilo aj individuálne salašníctvo kedy sa chovatelia nielen striedali pri pasení, ale aj pri poberaní mliečnej produkcie a jej spracovaní v domácich podmienkach.

V knihe uvidíme tradičné odevy ovčiarov a tiež predmety a artefakty, ktoré boli charakteristické pre ich zamestnanie a predstavovali znaky ich valaského stavu. V jednotlivých regiónoch mali charakteristickú podobu, ktorá ich navzájom odlišovala a tak ľudia vedeli, odkiaľ ovčiar pochádza. Osobitne typické boli napríklad doplnky odevov ovčiarov v Liptove, kde valasi nosili bohato zdobené pastierske kapsy, široké opasky s niekoľkými prackami a vybíjaným remeňom. Ovčiari nosili aj tzv. šperky kovové zdobené pracky, rôzne spony, puklice a bačovia z Liptova mohli nosiť aj mosadzné bačovské prstene.

V knihe budú predstavení viacerí ovčiari. Prostredníctvom fotografií a osobných príbehov sprítomníme niekdajších bačov, valachov a juhásov, ktorí už dávno nežijú, ale svojou prácou pomohli uchovať vzácne kultúrne dedičstvo. Ich pokračovateľmi sú ovčiari, ktorí dnes už nepasú ovce, nerobia syr, užívajú si zaslúžený odpočinok a odovzdávajú svoje skúsenosti mladším.

Pri výskume tradičných a aj súčasných foriem ovčiarstva a pri tvorbe textov s autorkou publikácie spolupracujú viacerí kolegovia. Sú to etnologičky dlhodobo pôsobiace v regionálnych múzeách, Mgr. Monika Pavelčíková zo Starej Ľubovne, PhDr. Elena Beňušová z Oravského múzea v Dolnom Kubíne a Mgr. Helena Kotvasová z Kysuckého múzea z Čadce. Do realizácie projektu autorka prizvala aj mladých kolegov .

Okrem historika Lukáša Tkáča, ktorý sa venuje dejinám valaskej kolonizácie na našom území aj etnológov. Mgr. Martin Malo z Trenčianskeho múzea v Trenčíne sa venuje obciam v zbernej oblasti múzea. Mgr. Peter Kováč zo Spišského múzea v Levoči pracuje na výskumnej úlohe ovčiarstva na Spiši, s ním spolupracuje Mgr. Marek Salaj, etnológ a tanečník, ktorý sa venuje oblasti Šariša a okolitých regiónov. Bc. Tomáš Mrázek sa už dlhšie obdobie venuje ovčiarstvu v Zázrivej a ďalších lokalitách Kysuckej vrchoviny. Spolupracuje s Mgr. Petrom Madigárom manažérom MAS Terchovská dolina, ktorý v rámci viacerých projektov podporuje rozvoj ovčiarstva a uchovanie kultúrneho dedičstva spojeného s tradíciami pastierskej kultúry.

PhDr. Iveta Zuskinová autorka publikácie

„Vydanie publikácie z verejných zdrojov podporil Fond na podporu umenia“