V týchto dňoch vychádza už piaty diel monografie o ľudovej kultúre Liptova. Po prvej veľkej knihe, ktorá sa k čitateľom dostala v roku 2015 a uviedla ich do problematiky ľudovej kultúry, boli vydané tematické publikácie podrobne predstavujúce jej jednotlivé formy. Boli to: Umenie a remeslo v ľudovej kultúre, Ovčiarstvo v Liptove, Rodinné a kalendárne obyčaje. Novou monografiou je kniha Dom a život v ňom.
Ľudové staviteľstvo a architektúra je súčasťou života mnohých generácií regiónu. Ľudia si v minulosti stavali domy z materiálov ktoré nachádzali vo svojom okolí, teda z dreva a kameňa. Ľudová architektúra je príkladom dokonalého súladu človeka s prostredím v ktorom žil. Ľudoví stavitelia mali silne vyvinutý zmysel pre proporcie a cit pre súlad ľudských sídiel s okolitou krajinou. Dodnes môžeme obdivovať harmóniu konštrukcie, účelu a prostej krásy, ktorú vo svojej dobe vytvorili tak, aby dom poskytoval svojim obyvateľom bezpečie a uspokojoval ich základné potreby – prístrešie, teplo, nočný odpočinok, možnosť prípravy jedla a jeho konzumáciu. Ľudové stavby, dielo, ktoré tu naši predkovia zanechali sú obrazom integrity človeka s prírodou a spolu s ňou vytvárajú charakteristickú malebnosť krajiny.
Keď v roku 2014 vyšla monografia Liptov v ľudovej kultúre, netušili sme, že to je len skrátená verzia ďalších monografií o tradičnej kultúre Liptova vytvorených Ivetou Zuskinovou. Monografie regiónu zvyčajne zavŕšia čiastkové práce zamerané na jednotlivé témy a v tomto prípade je postup opačný. Táto jedinečnosť spočíva v tom, že ide len o jednu autorku, ktorá sa rozhodla zužitkovať svoju celoživotnú prácu a poskytnúť poznanie a nazhromaždenú dokumentáciu pre ďalšie generácie odborníkov aj laikov. V tejto publikácii rozvinula Iveta Zuskinová tému, ktorú rovnako nazvala aj v publikácii Ľudová kultúra Liptova – Dom a život v ňom. Niet divu, že sa na túto tému chystala dlhšie, pretože asi nebudem ďaleko od pravdy, keď uvediem, že ide o jej „srdcovku“. Absolventka strednej stavebnej školy a vyštudovaná etnologička, ktorá stála pri zakladaní Múzea Liptovskej dediny v Pribyline a dlho nad týmto skanzenom ako riaditeľka Liptovského múzea držala svoj ochranný plášť, je tým najkompetentnejším človekom, ktorý na danú tému môže zasvätene písať.
V monografii dala dostatok priestoru témam ako urbanizmus sídel, stavebné konštrukcie a formy drevenej architektúry, murované domy a jedineční liptovskí murári. Liptovské bahríkové pece boli zrejme inšpiráciou pre osobitnú kapitolu o ohniskách v dome, okolo ktorých sa točil rodinný život. A ten je tiež popísaný v kontexte s priestormi domu a ich zariadením. Denný aj nočný. Pri veľkom počte ľudí v obytnom priestore vyvstáva otázka aká bola hygiena bývania. Odpoveď na ňu dáva samostatná kapitola, ktorá je v etnologických prácach o tradičnej architektúre dosť často opomínaná. Súvisí s ňou aj starostlivosť o textílie v dome, ich výroba a charakter. A napokon si autorka nechala život okolo domu, pretože súčasťou usadlosti boli aj hospodárske budovy. Prístrešky na hospodárske práce a uskladnenie produktov boli v regióne s chladnou klímou mimoriadne dôležité. Posledná kapitola je venovaná záchrane ľudovej architektúry v regióne ako súčasti kultúrneho dedičstva.
Ako sme si už v publikáciách zvykli, text – slovenský aj anglický – dopĺňa množstvo fotografií, kresieb, dokumentačných materiálov a ľudských príbehov.
Iveta Zuskinová pozná potreby odborníkov, dobrovoľníkov aj nadšencov tradičnej ľudovej kultúry. Svoje texty prispôsobuje čitateľovi, čo jej jej výhoda oproti akademickým odborníkom, ktorí musia rešpektovať mnohoraké stratégie a obmedzenia vyplývajúce z akademických etických zásad. Ako slobodný človek nepublikuje pre získavanie dobrých bodov, ale píše pre ľudí. Preto sa jej práce tak dobré čítajú každému, kto ich zoberie do ruky.
Prof. Zuzana Beňušková, CSc.
recenzentka
LIPTOV – DOM A ŽIVOT V ŇOM
Publikované práce PhDr. Ivety Zuskinovej ako celok vytvárajú encyklopédiu kultúrnej histórie Liptova s ťažiskom na život minulých generácií. To je vlastne súhrn základných údajov o histórii osudov rodín v oblasti, v ktorej (na rozdiel od iných regiónov Slovenska) od 18. storočia prenikali prvky spôsobu života medzi mestským a dedinským sociálnym prostredím. Autorka, ktorú poznáme ako najskúsenejšiu znalkyňu kultúrnej a sociálnej histórie regiónu, vo svojom diele vystihla, aké sociálne prvky obyvateľov v minulosti spájali a čo ich rozdeľovalo, a to tak v pohľade syntetickom, ako aj v detailných analýzach. Jej prístup sa líši od väčšiny publikovaných kultúrnych syntéz regiónov Slovenska práve tak globálnym pohľadom, ako aj vystihnutím najpodstatnejších prvkov architektúry odlišujúcich tradície stavebnej kultúry od iných regiónov Slovenska. Formy ľudovej kultúry Liptova sú omnoho členitejšie, a to tak v regionálnom ako aj sociálnom zmysle. V interregionálnom mikropohľade bývalo zvykom členiť ľudovú architektúru Liptova na nižnú a vyšnú časť (Dolný Liptov a Horný Liptov). Ale zátopové pásmo priehrady Liptovská Mara spôsobilo nielen zdôraznenie geografických rozdielov nielen medzi dolnou a hornou časťou stavebnej kultúry regiónu, ale aj zvýšilo pozornosť voči jej okrajovým dedinám. Tie sa na prelome 19. a 20. storočia rozrástli, avšak toto obdobie znamenalo aj ich prestavbu z drevenej na murovanú architektúru zjednocujúcu výraz dedín takmer celého Slovenska. Ich odlišnosti už pochádzajú viac zo súvislostí zástavby s reliéfom krajiny, v ktorej postupne dochádzalo aj k unifikácii porastov. Preto je potrebné a privítať každé dielo dokumentujúce minulé ľudové tradície a kontaktujúce ich s moderným životom dnešného človeka.
PhDr. Jiří Langer, CSc.
„Vydanie publikácie z verejných zdrojov podporil Fond na podporu umenia“
Leave a reply