Kategória Nezaradené

Ovčiarske múzeum Spoločnosti priateľov Múzea liptovskej dediny v spolupráci s Kysuckým múzeom sa  podieľalo na príprave výstavy Z chumáča ovčej vlny, ktorá je v múzeu  v Čadci sprístupnená od 6.mája do 30.augusta tohto roka. Na výstavu  poskytlo Ovčiarske múzeum zo  svojho zbierkového fondu kompletné odevy ovčiarov   z regiónov Liptov, Hont, Podpoľanie a z Horehronia je  vystavené  oblečenie pastierov oviec z obcí Čierny Balog a Šumiac.

K odevom ovčiarov patria charakteristické artefakty ako znaky valaského stavu – široký viacprackový opasok, zdobená pastierska kapsa,   klobúky, palice, valašky. Skupinu súčasných  výrobkov reprezentujú práce majstra gubára Jána Fottu z Klenovca, ktorý pre Ovčiarske múzeum vyhotovil  charakteristické pastierske čuhy, jednu z vlny v prírodnej  farbe a druhú z farbenej. Z ovčej vlny utkal aj moderný dámsky kabátik, ktorý svojim charakterom vyhotovenia nadväzuje na tradičné  súčasti ľudového odievania.

V súčasnosti vlna z tradičného chovu oviec na našom ...

Fotografie zo scéníckého programu v amfiteátri v Zázrivej, ktorý pripravilo Ovčiarske múzeum.

V rámci podujatí jarného kultúrneho festivalu v Békešskej Čabe  Ústav Slovenskej kultúry v Maďarsku so sídlom v Budapešti uskutočnil v spolupráci s Ovčiarskym múzeom  interaktívne vyučovacie hodiny pre žiakov a študentov slovenskej školy. Ich cieľom bolo oboznámiť  žiakov základnej školy a tiež študentov Gymnázia so základnými znakmi tradičnej ľudovej kultúry spojenej s ovčiarstvom na Slovensku. Výstavku salašníckeho riadu pripravil zberateľ Ľubomír Tatarka zo Slovenskej Ľupče, ktorý žiakom aj pútavo porozprával napríklad o zdobených drevených nádobách – črpákoch na pitie žinčice tiež o ďalších predmetoch. Žiakov zaujalo jeho rozprávanie o hudobných nástrojoch ovčiarov  a ukážky hry na píšťalách, fujare a gajdách.

Valaský festival Liptovský Hrádok 26. 9. 2015

Na Valaskom festivale v Liptovskom  Hrádku sa 26. 9. 2015 uskutočnil prvý ročník súťaže zrejúcich syrov. Cieľom súťaže bolo vyhodnotiť súčasnú kvalitu našich syrov na Slovensku a pripomenúť si naše  tradície i príchod Kráľa Mateja Korvina medzi valachov. (Však v minulosti prevládala práve  na našom území výroba zrejúcich syrov, ktoré boli známe po celej Európe ako napr. Bryndza, Karpatský syr, Topolanský syr, Klenovecký syrec a pod.). Súťaž usporiadalo mesto Liptovský Hrádok a Ovčiarske múzeum v rámci  Hornoliptovského jarmoku a poverilo Ing. Karola Heriana, CSc., aby zorganizoval samotnú súťaž.

Súťažné syry hodnotila komisia zložená z odborníkov a výrobcov syrov – K. Herian, J. Keresteš, P. Kompiš, S. Zuskin a zástupca mesta. Zároveň všetky syry nezávisle hodnotili prítomní výrobcovia a vybratí hostia. Syry sa hodnotili v troch kategóriách a to syry vyrobené z kravského mlieka, potom syry vyrobené z ovčieho mlieka a kozie syry.

Hodnotiaca...

Možno sa to mnohým terajším výrobcom syrov a odborníkom nepozdáva a považujú súťaže v kvalite výrobkov za zbytočný prepych, za niečo, čo nemôže byť objektívne a je to iba strata času a peňazí, napriek tomu  tieto súťaže v zahraničí i u nás pokračujú a mnohí  to podporujú a vítajú takéto hodnotenia kvality svojich výrobkov. Veď slovenskí syrári sa v minulosti zúčastnili mnohých súťaží a to boli minimálne 1 – 2 krát ročne v rámci aktivít  Slovenského mliekarenského zväzu, alebo na akciách Výskumného ústavu mliekarenského v Žiline, alebo na akciách Cechu syrárov v Liptovskom Mikuláši, ale aj na súťažiach v zahraničí a to v Českej republike – Praha „Prohlídka sýru“,  Festival tradičných syrov v Mikulove  a najpopulárnejšie boli syrárske olympiády „Käsiade“ v Rakúskych Alpách, kde sa slovenské syry umiestňovali na popredných miestach a slovenské syry uspeli aj vo svetovom merítku napr. v Anglii, kde získali popredné miesta.
V posledných rokoch však akoby sa slo...

Život a práca roľníkov boli od najstarších čias spojené s cyklickým opakovaním sa ročných období. Ku každému z nich sa v minulosti viazalo množstvo ustálených zvykov, obradov a povier. Roľníci túžobne očakávali predovšetkým jar, znamenala pre nich nielen základ novej úrody, ale symbolizovala aj nový život a jeho pokračovanie.
Jarné obdobie bolo spojené so začatím základných poľných prác – sejby, sadby, prvého jarného výhonu dobytka. Ľudia vykonávali rôzne úkony, ktoré mali zabezpečiť najmä hospodársku prosperitu, bohatú úrodu, úžitok z hospodárskych zvierat, ale aj zdravie hospodára a jeho rodiny. Množstvo zvykov a povier sa viazalo
k prvému výhonu dobytka a oviec.

Celý dokument v PDF formáte si stiahnete kliknutím na obrázok nižšie.

Nominovali sme knihu LIPTOV do súťaže. Hlasovací lístok na stiahnutie TU

Hlasovací lístok treba zaslať na  kniznicagfb@kniznicagfb.sk

PLAGÁT NA STIAHNUTIE V PDF

Výstava Špeciality z ovčieho mlieka je od  20.februára  sprístupnená v Informačnom centre mesta Liptovský Mikuláš.

 
Celú publikáciu v PDF formáte otvoríte kliknutím na jej náhľad.