Spoločnosť priateľov Múzea liptovskej dediny  s finančnou podporou FPU MK SR vydala v marci 2018  ďalšiu reprezentačnú monografickú publikáciu  autorky PhDr. Ivety Zuskinovej s názvom LIPTOV – Ovčiarstvo v Liptove.

Kniha tematicky nadväzuje na monografie Liptov v ľudovej kultúre, ktorá vyšla v roku 2014  a Liptov – ľudové umenie z roku 2017. Je súčasťou dlhodobého projektu prezentácie ľudovej kultúry regiónu a jej priblíženia  širokému okruhu čitateľov.
Tradičné formy chovu oviec v Liptove boli autorkou po prvý krát publikované v roku 1999 v knihe Ovčiarstvo a salašníctvo v Liptove. Nová kniha prináša podstatne rozšírené a doplnené informácie o ovčiarstve v regióne, najmä o pasení oviec a salašnom hospodárení na vysokohorských pasienkoch a holiach v oblasti Západných Tatier v minulosti. Táto časť je ilustrovaná množstvom dobových doteraz nepublikovaných a teda neokukaných fotografií ovčiarov pri ich práci a živote na salašoch. Pre čitateľa budú zaujímavé skutočné príbehy zo života bačov a valachov, ich osobné spomienky a zážitky...

Ovčiarske múzeum je špecializovaná múzejná inštitúcia s celoslovenskou pôsobnosťou, ktorej zriaďovateľom je občianske združenie Spoločnosť priateľov Múzea liptovskej dediny so sídlom v Liptovskom Hrádku. Múzeum vzniklo v roku 2005 vďaka finančnej podpore Ministerstva pôdohospodárstva SR s cieľom vybudovať zbierkový fond dokumentujúci tradičné formy ovčiarskej kultúry na území Slovenska. Napriek krátkemu obdobiu trvania múzea v spolupráci s viacerými zberateľmi, podporovateľmi a výrobcami podarilo sa vytvoriť jedinečnú zbierku, aká doteraz v slovenskom múzejníctve absentovala. Múzeum pre svoju prezentačnú a výstavnú činnosť vyhľadáva netradičné možnosti a príležitosti.

V roku 2017 sa začala spolupráca v prezentácii a popularizácii kultúry pastierov oviec medzi Ovčiarskym múzeom a Ústavom kultúry Slovákov v Maďarsku. Múzeum ponúklo putovnú výstavu OVČIARI VALASI – REMESLO A KULTÚRA, ktorej autorkou je PhDr. Iveta Zuskinová, zakladateľka a riaditeľka múzea...

http://www.echotv.hu/video/124994/20171024_Hazahuzo

V rámci podujatí jarného kultúrneho festivalu v Békešskej Čabe  Ústav Slovenskej kultúry v Maďarsku so sídlom v Budapešti uskutočnil v spolupráci s Ovčiarskym múzeom  interaktívne vyučovacie hodiny pre žiakov a študentov slovenskej školy. Ich cieľom bolo oboznámiť  žiakov základnej školy a tiež študentov Gymnázia so základnými znakmi tradičnej ľudovej kultúry spojenej s ovčiarstvom na Slovensku. Výstavku salašníckeho riadu pripravil zberateľ Ľubomír Tatarka zo Slovenskej Ľupče, ktorý žiakom aj pútavo porozprával napríklad o zdobených drevených nádobách – črpákoch na pitie žinčice tiež o ďalších predmetoch. Žiakov zaujalo jeho rozprávanie o hudobných nástrojoch ovčiarov  a ukážky hry na píšťalách, fujare a gajdách.

Vďaka novým formám medzinárodnej spolupráce začalo Ovčiarske múzeum s celoslovenskou pôsobnosťou so sídlom v Liptovskom Hrádku prezentovať svoj  zbierkový fond  krajanom v Maďarsku. Je to v novodobej histórii  vôbec po prvý krát čo sa predmety spojené s tradičnými formami pastierstva v podobe kompletnej zbierky dostali  za hranice Slovenska.
V spolupráci   s Ústavom Slovákov v Maďarsku  bol pripravený harmonogram putovných výstav ktoré budú postupne v priebehu celého roka 2017 inštalované vo viacerých regiónoch kde žijú Slováci. Na náročnú úlohu organizačnej prípravy  výstav sa podujala  Katarína Király, PhD.  riaditeľka Ústavu Slovákov  v Maďarsku.
Jedinečná kolekcia odevov ovčiarov a ďalších artefaktov pastierskej kultúry z takmer všetkých historických regiónov Slovenska  bola  sprístupnená  vo výstavných priestoroch  Slovenského oblastného domu  v Békešskej Čabe v rámci jarného kultúrneho festivalu. Vernisáž sa  konala 10...

ČRPÁKY tradičné a súčasné

Publikácia je výstupom realizácie vedeckého výskumu uskutočneného v rámci projektu podporeného Fondom na podporu umenia v roku 2016. Jeho cieľom bolo odborné zhodnotenie kolekcie črpákov v zbierkovom fonde Ovčiarskeho múzea v Liptovskom Hrádku.
Pastierske rezbárske umenie typické pre horské oblasti má špecifické znaky, ktoré sa uchovali až do súčasnosti.  Ovčiari pri svojej práci používali predmety charakteristické svojou symbolikou zobrazenou formou ornamentálnej výzdoby, ktorá nebola samoúčelná, ale umocňovala funkčnosť výrobku. Samostatnú kategóriu medzi nimi predstavuje bačovský riad, kde vynikajú  najmä nádoby na pitie nápoja z ovčieho mlieka. Pomenovanie črpáky  či čerpoky vzniklo pravdepodobne z ich prvotnej funkcie, čo bolo čerpanie či črpkanie tekutiny  z inej nádoby. Boli oddávna pýchou baču a salaša.  Patrilo sa, aby boli v kolibe uložené črpáky  v dostatočnom množstve, čisté a vymastené ...