Výstava: PASTIERI OVIEC NA SLOVENSKU, OVČIARI – VALASI, remeslo a kultúra

Screenshot 2016-07-04 00.46.54

Atraktívna výstava pastierskej kultúry.
Vo výstavných priestoroch  SNM hrad  Červený Kameň je  od  27. júna 2016   sprístupnená výstava OVČIARI – VALASI remeslo a kultúra. Pripravilo ju Ovčiarske múzeum z Liptovského Hrádku, ktorého zriaďovateľom je občianske združenie Spoločnosť priateľov Múzea liptovskej dediny. Múzeum vzniklo v roku 2005 vďaka finančnej podpore Ministerstva pôdohospodárstva SR s cieľom vybudovať  zbierku artefaktov spojených s tradičnými formami  pastierskej kultúry z územia celého Slovenska. Zámer sa podarilo naplniť a dnes múzeum opatruje cenné kolekcie zbierkových predmetov, napríklad črpákov, bačovského riadu, pastierskych palíc a bičov, hudobných nástrojov, či figurálnych plastík a betlehemov. Fond tohto špecializovaného múzea bol vybudovaný v spolupráci s viacerými zberateľmi, podporovateľmi a výrobcami a v súčasnosti predstavuje jedinečnú zbierku, ktorá doteraz v slovenskom múzejníctve absentovala.
Výstava  približuje ovčiarstvo ako fenomén, ktorý významne ovplyvnil  spôsob života ľudí predovšetkým v horských oblastiach a v slovenskej ľudovej kultúre zanechal  výrazné znaky, z ktorých  viaceré sa vďaka rôznym okolnostiam uchovali až do súčasnosti. Na prezentáciu foriem pastierskej ovčiarskej kultúry zvolila autorka netradičnú formu. Pastierov oviec predstavuje cez ich odevy a artefakty potvrdzujúce ich remeslo a tzv. valaský stav. Na mobilných priestorových baneroch približuje textovými opismi aj v anglickom jazyku a bohatým obrazovým materiálom históriu chovu oviec, spôsob života pastierov na sezónnych salašoch, ich umenia a zvyky.
V rámci kolonizácie na valaskom práve  prišli  v 14.- 17.storočí  z  východných oblastí Karpát aj na naše územie pastieri so svojimi stádami oviec, ktorí zoznámili vtedajšie obyvateľstvo s novými formami chovu oviec a využitia ich produkcie. Pokiaľ sa dovtedy  ovce chovali len pre mäso, kožu, vlnu,  a ovce  sa každý deň vracali do domáceho prostredia,  valaskí pastieri priniesli zásadné zmeny. Zobrali si do starostlivosti stáda oviec a odišli s nimi na vysokohorské dovtedy nevyužívané pasienky. Tam žili na salašoch a počas celej pastierskej sezóny starali sa  o ovce, pásli ich, dojili a z mlieka robili ovčí syr. Možno povedať, že valasi doniesli na naše územie dovtedy nepoznanú výrobu syra a bryndze. Priniesli novú formu kultúry, ktorú si veľmi rýchlo osvojilo domáce obyvateľstvo, zveľadilo ju a rozšírilo. Na území Slovenska vzniklo viac regiónov s charakteristickými formami chovu oviec, dediny s obyvateľstvom zaoberajúcim sa ovčiarstvom a vytvorili sa aj valaské a bačovské rodiny známe svojím remeslom.  Valaskú kolonizáciu podporovali aj feudáli a najmä  panovník Matej Korvín, ktorý v roku 1474 udelil valachom Liptova a Oravy Veľkú listinu práv a slobôd s viacerými právomocami. Jedným z nich bolo aj právo voľby valaského vojvodu.
Výstava poskytuje celkový obraz života pastierov oviec v minulosti, ich život na salašoch spojený so starostlivosťou o ovčie stáda a spracovanie ich mliečnej produkcie. Popri jednotvárnej a ťažkej práci sa vo voľných chvíľach venovali rezbárstvu a zhotovovali salašnícky  riad, najmä  nádoby na pitie žinčice – črpáky, ktorých tvar a výzdoba sa regionálne odlišovali.  Mnohí ovčiari boli nielen zruční ale aj výtvarne a hudobne nadaní. Sami si vyrezávali nielen píšťalky, ale aj dlhé signálne trúby – trombity a fujary, ktoré bohato zdobili. Valasi boli známi aj ako dobrí gajdoši, gajdy si nielen vyrábali, ale pri ich muzike sa v dedinách v staršom období konali aj zimné zábavy a pastieri patrili medzi stálych účastníkov betlehemských hier a obchôdzok.
Atraktívnou časťou výstavy je súbor odevov a odevných doplnkov ovčiarov z takmer všetkých kultúrno historických regiónov Slovenska. Cenné je, že odevy patrili významným ovčiarom, valachom a bačom,  ktorí skutočne žili a pracovali na salašoch. Na výstave môžeme vidieť nielen odev baču Petra Slosiara z Liptovskej Porúbky,  ale aj slávnostné oblečenie baču Ladislava Homolu z Priechodu pri Banskej Bystrici, nádhernú ornamentálne zdobenú dlhú súkennú halenu ovčiara Jána Šarinu z Hontu,  pracovný odev poubaču Fedora Tajboša zo Šumiaca, slávnostnú výstroj ovčiara z Podpoľania, pracovný odev  pastierov oviec z Čierneho Balogu, oblečenie pastierov oviec z Klenovca v Gemeri. Súčasťou odevu  valacha z Lendaku na Spiši je aj široký viacprackový  opasok,  ktorý si doniesol z Liptova, keď chodil pracovať na tamojšie salaše.  Odevy pastierov oviec v minulosti boli prevažne vyhotovené  z bieleho súkna  domácky vyrobeného z ovčej vlny. Boli to nohavice a halena, ktoré sa svojim strihovým riešením a výzdobou veľmi neodlišovali od tradičného regionálneho odevu. Doplnkom bola plátenná košeľa a zdobený kožúšok bez rukávov. Príslušnosť k remeslu k tzv. valaskému stavu sa prejavovala v nosení špecifických doplnkov a artefaktov. Boli to najmä bohato zdobené a vybíjané kožené opasky a  kapsy, remienky, mechúre na tabak, atď. Pastieri nosili aj na klobúkoch kožené  pásy vybíjané mosadznými gombíkmi tzv. okovance. Okrem praciek slúžiacich ako spínadlá,   nosili aj na košeliach  ozdobné mosadzné spony  blanciare.  Raritou boli prstene odlievané z mosadze, ktoré nosili  bačovia z Liptova,  boli znakom ich funkcie a postavenia.
Ovčiarstvo je aj v súčasnom období atraktívnou témou nielen z pohľadu zážitkovej  turistiky spojenej s pobytom v prírode  a kulináriou, atraktívne je pastierske rezbárske umenie a tiež  hudobný  a tanečný  ovčiarsky folklór.

Leave a reply

You may use these HTML tags and attributes: <a href="" title=""> <abbr title=""> <acronym title=""> <b> <blockquote cite=""> <cite> <code> <del datetime=""> <em> <i> <q cite=""> <s> <strike> <strong>