Recenzný posudok na publikáciu PhDr. Ivety Zuskinovej Ovčiari na Slovensku.
Ovčiarstvo a salašníctvo na Slovensku, je téma, ktorú výskum tradičnej kultúry nemohol obísť, keďže práve tento spôsob obživy ovplyvnil mnohé oblasti každodennej kultúry a ľudovej tvorivosti. A ani neobišiel. Najväčšiu zásluhu na výskume má prof. Ján Podolák, na ktorého sa autorka odkazuje hneď v úvode svojej práce. Túto tému spracoval natoľko komplexne na danú dobu, že etnológovia sa niekoľko desaťročí ňou zaoberali len v niektorých kontextoch, ako by nebolo už čo dodať. Ale dodať je vždy čo a o tom svedčí aj táto publikácia. Čitateľ po nej siahne o to zvedavejšie, že Iveta Zuskinová pred niekoľkými rokmi vydala obsiahlu publikáciu Ovčiarstvo na Liptove. V čom je publikácia o ovčiaroch na Slovensku odlišná? V prvom rade v tom, že má celoslovenský záber a je hlavne o ovčiaroch. Už sme si zvykli v publikáciách tejto autorky, že sú zaplnené ľuďmi, konkrétnymi postavami a ich životnými príbehmi. Pokiaľ dosiaľ ľudské príbehy ilustrovali dominujúce etnologické poznatky približujúce ako SA kedysi žilo, v tejto publikácii je hlavný akcent na aktérov – teda KTO žil, žije a je nositeľom ovčiarskej kultúry v horských oblastiach Slovenska.
Len krátkou zmienkou sa autorka venuje chovu oviec aj v nížinných oblastiach, konštatuje, že jeho výskum a dokumentácia zostal v ústraní aj v regionálnych múzeách. Nikdy nebol takým výrazným kultúrnym fenoménom ako ovčiarstvo v oblastiach ovplyvnených valašskou kolonizáciou, ktoré sú obsahom tejto publikácie. Iveta Zuskinová v nej predstavuje pestrú paletu obrazov života ovčiarov, ktorí sa zapísali do pamäti ľudí v jednotlivých regiónoch a do kolektívnej pamäte dedinských spoločenstiev. Boli to osobnosti, ktoré si svojou profesionalitou získali úctu a rešpekt, ľudí, pre ktorých pracovali, odovzdávali skúsenosti svojim kolegom nielen na pracovisku, ktorým bol salaš a príroda, neskôr aj družstvo či poľnohospodársky podnik, ale zdieľali ich aj svojim kolegom z iných pracovísk – chotárov až po skutočnú profesionalizáciu tohto zamestnania v rámci zimnej Bačovskej školy v Trenčíne – Záblatí, kde sa povojnová generácia bačov chodila vzdelávať a ďalej šírili osvetu vo svojich regiónoch. Boli ľudia oddaní svojej práci aj za cenu izolácie a nekomfortu počas väčšej časti roka a neraz aj ekonomickej neistoty a zároveň boli medzi nimi ľudia, ktorí upútali aj umeleckým vyjadrením špecifík tohto zamestnania. Ako píše autorka o bačoch: Kedysi bývali svojim postavením a aj skutkami šľachtou medzi pastiermi.
Publikácia je členená tematicky, v rámci jednotlivých tém sú zhromaždené údaje z rôznych regiónov. Čitateľ sa dozvie o spôsobe hospodárenia, spoločenských vzťahoch v rámci bačov a obyvateľov obcí, v ktorých pásli, o živote počas salašníckej sezóny, o stavbách na salaši, každodennej práci, odeve, liečiteľstve, umeleckých zručnostiach ovčiarov, o všetkom čo súvisí s bačami, valachmi, juhásmi, ovčarmi. Rozsiahla časť je venovaná osobnostiam ovčiarov z rôznych regiónov Slovenska. Záverečná časť sa týka zručností a výtvarného umenia, tu sú zahrnutí aj výrobcovia, ktorí sa venujú výrobe valašských umeleckých produktov, ale nemajú ovčiarsku minulosť. Obvykle však hľadali inšpirácie a technologické postupy priamo u ovčiarov. V závere približuje autorka aj niekoľko poľnohospodárskych družstiev, ktoré spájajú moderné formy chovu oviec a technológie výroby ovčích produktov s ovčiarskymi tradíciami obcí, v ktorých pôsobia.
Osobitosťou tejto publikácie, je aj použitie množstva autorských textov (aj fotografií) viacerých odborníkov – kolegov/kolegýň ako aj skúsených amatérov, zberateľov, výrobcov – z rôznych regiónov a rôznych vekových kategórií. Je to celkom autentický spôsob ako čo najkomplexnejšie uchopiť širokú tému. Tu sa ukázala kompetencia aj charizma Ivety Zuskinovej ako zakladajúcej osobnosti ovčiarskeho múzea a uznávanej autority v slovenskom múzejníctve, ale aj jej schopnosť nájsť si cesty k ľuďom, ktorí o skúmanej téme niečo vedia. Niektoré pasáže ako aj fotografie týkajúce sa liptovských ovčiarov sú identické s publikáciou Ovčiarstvo v Liptove, sú však zasadené do širších územných kontextov.
Iveta Zuskinová zachováva jej originálny osvedčený grafický štýl úpravy textov, kde sú odlíšené hlavné texty všeobecnejšieho charakteru, materiály autorky aj iných autorov, materiály z archívov, výpovede ovčiarov, anglické stručné preklady. Táto rôznorodosť v čitateľovi môže vyvolať prvotný zmätok, ale zvykne si na tento spôsob vrstvenia informácií. Kniha si takto nájde veľa čitateľov nielen v odborných kruhoch, ale aj v laickej verejnosti. Je bohato a funkčne ilustrovaná, čo zvyšuje jej hodnotu aj atraktívnosť.
Publikácia Ovčiari je vzácnou kombináciou skĺbenia odborných poznatkov a schopnosti podať ich popularizačnou formou tak, aby boli aj hodnoverným zdrojom informácií smerom do odbornej sféry, pomôckou pre učiteľov a osvetových pracovníkov a zároveň aj pútavým čítaním, pre každého, kto sa zaujíma o tradičnú kultúru a spôsob života na Slovensku.
Zuzana Beňušková
Posudok na rukopis monografie I. Zuskinovej: Ovčiari na Slovensku.
Od čias Veľkej Moravy bol chov oviec súčasťou agrárnej kultúry generácií ľudí žijúcich na území Slovenska. Autochtónny, nížinný chov obohatil nový, horský spôsob chovu, ktorý prenikal na územie dnešného Slovenska, jeho horských oblasti, už od 14. storočia. Vyhovoval prírodným i hospodársko-sociálnym podmienkam týchto regiónov, a po stáročia svojej existencie nadobúdal špecifické kultúrne črty.
Úmerne k hospodárskemu významu oboch foriem ovčiarstva sa formovali aj niektoré ďalšie prejavy tradičnej kultúry celých generácii obyvateľov Slovenska. Pôvodné roľnícke obyvateľstvo si viaceré prvky pastierskej kultúry osvojilo, a nimi obohatilo svoj spôsob života a kultúru. Takto vznikli jedinečné pastierske piesne a tance, hudobné nástroje a predmety pastierskeho rezbárskeho umenia, odev ovčiarov s charakteristickými znakmi – artefaktami valaského stavu, kovové ozdoby, palice a valašky. To všetko predstavuje významnú súčasť slovenského ľudového umenia. Mnohé z nich, v materiálnej, sociálnej, duchovnej či umeleckej kultúre, sa stali významnou súčasťou kultúrneho dedičstva Slovenska.
Ovčiarstvo ako kultúrny fenomén zaujalo v minulosti i etnografov, historikov a jazykovedcov. Ján Čaplovič (1780-1847), zakladateľ slovenskej etnografie, už na začiatku 19. storočia požadoval vo svojej osnove etnografických monografií Uhorska výskum a dokumentáciu tých prejavov dobovej materiálnej kultúry, ktoré niesli znaky „etnickej osobitosti“. Medzi ne zaradil i ovčiarstvo. Záujem oň kulminoval v 20. storočí. Predmetom vedeckého záujmu sa stali nielen materiálne prejavy ovčiarstva, ale i jeho presah do javov sociálnej, duchovnej, umeleckej kultúry a jazykovedy. Bola to predovšetkým vedecká produkcia J. Podoláka, J. Štiku, A. Habovštiaka, A. Kavuljaka, J. Komu, V. Kováča, J. Krála, J. Olejníka, J. Stanislava a ďalších. Pre autorku monografie boli inšpirujúce hlavne vedecké práce J. Podoláka.
Ako predmet vedeckého záujmu, sa stalo súčasťou i veľkých kolektívnych prác Ústavu etnológie SAV: Slovensko. Ľud-druhá časť (Obzor, Bratislava 1975), Etnografický atlasu Slovenska (VEDA, Slovenská kartografia, n.p., Národopisný ústav SAV, Bratislava 1990), Encyklopédia ľudovej kultúry Slovenska (VEDA, Bratislava 1995) a monografie Slovensko. Európske kontexty ľudovej kultúry (VEDA, Bratislava 2000). Možnosť komparatívneho štúdia tejto problematiky bola i na pôde Subkomisie pre pastierstvo Medzinárodnej komisie pre štúdium ľudovej kultúry v Karpatoch a na Balkáne (MKKKB).
Samozrejme, že I. Zuskinová musela vo svojej publikácii opísať mnohé javy pastierskej kultúry, ktoré už boli publikované v prácach iných autorov, ale aj v jej štúdiách a knižných publikáciách o Liptove a jeho pastierskej kultúre. Bola to potrebná komparácia v heuristike. Autorke sa tak podarilo s neuveriteľnou precíznosťou skompletizovať a skonkretizovať údaje o ovčiarstve na Slovensku, čo tvorí významné faktografické zázemie monografie, ktorú tak možno považovať za syntézu tejto problematiky a významný prínos pre tezaurovanie poznatkov o kultúrnom dedičstve Slovenska.
Pri čítaní monografie čitateľ ocení komplexnosť pohľadu a objasnenie významu danej problematiky pre hospodárske i sociálne dejiny Slovenska. To, čo možno považovať za hlavný prínos, je snaha autorky priniesť čo najviac informácii nielen o predmete (organizácia chovu oviec, život na salaši, technológie spracovania ovčieho mlieka, potrebné náradie, stavebná kultúra, umenie ovčiarov…), ale i o objekte výskumu ovčiarstva – o jednotlivcoch, niekedy celých rodinách, ktoré sa týmto tradičným zamestnaním po generácie zaoberali. Ovčiari boli objektom dlhoročného vedeckého záujmu I. Zuskinovej. Chápe ich ako dobovo významnú sociálnu skupinu, ktorá mala vlastný sociálno-kultúrny rozmer. Publikácie je doplnená dobovými „neokukanými“ fotografiami a výpoveďami pamätníkov, ktoré ju obohacujú a robia autentickou.
Vo svojej monografii venuje I. Zuskinová pozornosť i prezentácii muzeálnych predmetov s pastierskou tematikou. Muzeálny predmet, oproti funkcionalite vo svojom prirodzenom sociálnom a kultúrnom prostredí, mení v múzeu svoj „habitus“, povedané termínom P. Bourdieua. Už nie je potrebnou vecou, súčasťou každodenného života, ale začína hovoriť príbeh o svojom tvorcovi a užívateľovi. Nášmu súčasníkovi môže vyrozprávať veľa zo života ovčiarov, tradičných remeselníkov – kováčov, kolárov, hrnčiarov, tkáčov, čipkárok…, ale i dedinských náturistov. Ich životný príbeh môže byť veľmi zaujímavý a poučný i pre súčasnú „digitálnu“ generáciu. Je to i odborne efektívny spôsob uchovania informácií o tejto časti kultúrneho dedičstva spolu s adekvátnym jazykovým bohatstvom, ktorého sémantická hodnota sa z nášho hovorového jazyka postupne vytráca. Možno povedať, že v tomto smere bude monografia i pozvánkou do múzeí.
Čitateľ získava ucelenú a názornú informáciu o živote ovčiarov i o historických podobách a tradíciách tejto zaujímavej sociálnej skupiny, jej dobového významu pre miestnu a regionálnu komunitu. Súčasne je i príkladom hospodársky i kultúrne pozitívneho vzťahu človeka a zvieraťa – jeho postavenia v spôsobe života konkrétneho spoločenstva.
Anglické anotácie nosných tém textu knihy robia publikáciu zaujímavou i pre vnímavého zahraničného návštevníka Slovenska.
Monografiu I. Zuskinovej: Ovčiari na Slovensku považujem za veľký prínos v poznávaní histórie Slovenska – jej hospodárskych, sociálnych i kultúrnych kontextov.
Bratislava 26.1.2020
PhDr. Peter Slavkovský, DrSc
Leave a reply