33 ročníkov sviatku ovčiarov v Múzeu liptovskej dediny v Pribyline

V nedeľu 17. mája 2026 bola v Pribylinskom skanzene Ovčiarska nedeľa.

Napriek nepriaznivému počasiu, chladu a vetru, ľudia do skanzenu prišli. Obľúbené a atraktívne podujatie ktorého  premiéra sa  uskutočnila  ešte v roku 1993, kedy  sa múzejníci  z Liptovského Hrádku podujali predstaviť kultúru pastierov oviec ako významný  fenomén, ktorý významne ovplyvnil kultúru a spôsob obyvateľov  na území takmer celého Slovenska.  V tomto období si ovčiarstvo  ešte udržiavalo vzostupný trend vďaka podporovanému chovu oviec  v poľnohospodárskych družstvách, tiež sa začínala etapa nových modernizačných postupov nielen pri dojení, ale najmä pri spracovaní mlieka a výrobe syra. Nastávala aj generačná výmena pracovníkov v chove oviec, starí ovčiari odchádzali zo salašov a nie vždy za nich prichádzala rovnocenná náhrada. Hlavnou myšlienkou programového podujatia bola snaha ukázať materiálne a duchovné bohatstvo kultúry pastierov oviec, ktoré sa už začínalo vytrácať zo života v Liptove a vytvoriť aspoň nejaké podmienky na jeho uchovanie a prezentáciu. Vybudované múzeum v prírode sa pre tento projekt stalo veľkým javiskom. Pri Národopisnom múzeu v Liptovskom Hrádku už aktívne pracoval klub priateľov ľudového umenia, ktorý združoval  ľudových tvorcov a výrobcov ľudovoumeleckých výrobkov. Väčšina z nich sa zameriavala na umeleckú prácu s drevom s tematikou pastierstva, ale boli tam aj výrobcovia praciek, opaskov a ďalších artefaktov valaskej kultúry. Celá skupina spolu s bačom Petrom Slosiarom  a ďalšími aktívnymi ovčiarmi prišla do Pribyliny aby  spoločne návštevníkom predstavili svoj život a prácu. Pridali sa mnohí ovčiari, známe bačovské a valaské rodiny z horného a dolného Liptova.
Odvtedy uplynulo 33 rokov a Ovčiarska nedeľa sa stala trvalou súčasťou kalendária programových podujatí múzea v prírode. Tieto programy boli  na  prelome storočia významnými celoslovenskými podujatiami, dokonca niektoré boli organizované pod záštitou ministerstva pôdohospodárstva a zúčastňovali sa na nich účinkujúci a hostia z celého Slovenska.  Mali aj odborný charakter, ich súčasťou boli napríklad súťaže v kvalite výrobkov z ovčieho mlieka a viaceré prezentácie chovateľov oviec. Postupne sa tieto  stali súčasťou  podujatí Ovenálie vo Východnej a Múzeum liptovskej dediny sa mohlo naplno venovať prezentácii hodnôt kultúry pastierov oviec.

Svoju poslednú Ovčiarsku nedeľu som ako riaditeľka Liptovského múzea organizovala v máji 2012. Rozhodla som sa v programe prezentovať historickú skutočnosť, že panovník Matej Korvín ocenil význam valaskej kolonizácie pre hospodársky rozvoj krajiny a v roku 1474 udelil valachom v Liptove Veľkú listinu práv a slobôd s právom voliť si svojho valaského vojvodu. Keďže v pribylinskom skanzene je vybudovaný kaštieľ z Parižoviec , ktorý je historicky spájaný s kráľom Matejom a jeho synom Jánom Korvínom, kniežaťom liptovským, pripravili sme príbeh so scénou prijatia valaskej pospolitosti  samotným kniežaťom pred kaštieľom. Knieža udelilo výsadné listiny, pasovalo valaského vojvodu, vypočulo si gajdošov a fujaristov,  potešilo sa valaským tancom. Úspešný program pokračoval v amfiteátri, areál bol plný remeselníkov, ktorí v rámci tzv.  Valaskej  školy predvádzali výrobu salašného riadu.
Po viacerých rokoch ma Liptovské múzeum  oslovilo, aby som ako riaditeľka a kurátorka Ovčiarskeho múzea spolupracovala pri príprave ovčiarskej nedele. Rada som prijala túto ponuku a pripravila som výstavné podujatie, ktoré priblížilo život a prácu troch liptovských bačov. Všetci boli vynikajúci odborníci v chove oviec a výrobe syra z  ovčieho mlieka. Okrem remesla však všetci boli výtvarne a remeselne zruční, a každý z nich  zanechal po sebe umelecké hodnoty. Bol to Peter Slosiar z Liptovskej Porúbky ako vynikajúci rezbár a výrobca črpákov, foriem na syr a figurálnych plastík. Ján Kráľ z Demänovej bol výrobcom  zdobených praciek nielen na remene zvoncov, ale jeho pracky a iné ozdoby nosili ovčiari na svojich opaskoch a kapsách. František Mojš Hajtman ml. z Liptovských Sliačov bol majstrom  mnohých remesiel. Pochádzal z rodiny baču  a tak živil rodinu ovčiarstvom,  ale keďže vyrástol  v dedine so živou ľudovou kultúrou sa od mladosti  do nej zapájal,  vynikal v hre na heligónku, rád hrával pri sviatkoch v dedine, ale aj na salašoch pre priateľov a zahral aj turistom ktorý prichádzali do Demänovskej doliny. Čo je cenné a hodné obdivu, je to, že dedičstvo po týchto osobnostiach opatrujú ich deti. Synovia Petra Slosiara sa od detstva učili vyrezávať a tak  sa stali pokračovateľmi majstrovstva svojho otca pri výrobe črpákov. Dcéry Jána Kráľa uchovali nielen jeho odev a  otcovu dielňu, ale aj nástroje s ktorými vysekával pracky a iné ozdoby. Štefan Mojš  z Liptovských Sliačov má vo svojom synovi Danielovi tiež vynikajúceho pokračovateľa. Aj keď sa neživí ovčiarstvom, uchoval jeho oblečenie, opasky a kapsy, ktoré zhotovil, črpáky, soľničky a ďalšie predmety. Čo je cenné, zdedil po ňom lásku k spevu a hre na heligónku. Na pamiatku otca na vernisáži výstavy hraj a spieval jeho obľúbené piesne.

Do  Múzea liptovskej dediny v Pribyline v nedeľu 17 mája  prišli bačovia a valasi,  ktorí svojim vekom a skúsenosťami  reprezentovali štyri generácie. Všetci veľmi zaujímavo rozprávali o svojom živote a práci   Tých najstarších zastupovali Florián Šavrtka z Liptovských Revúc, ktorý začiatkom mája oslávil 89 rokov života a  83 ročný Ján Šuchtár z Jakubovian. Hoci nie je medzi nimi generačný rozdiel, každý z nich reprezentuje inú formu hospodárenia v chove oviec. Pokiaľ Florián Šavrtka  pracoval pre súkromných chovateľov a neskôr ako bača poľnohospodárskeho družstva, Ján Šuchtár je ukážkovým príkladom budovania súkromného chovu oviec. Pracoval ako bača v poľnohospodárskom družstve, ktoré postupne upravovalo podmienky hospodárenia až do takej miery, že sa rozhodol pre súkromné hospodárenie.  Jeho  postup by mohol byť príkladom pre budovanie úspešnej rodinnej farmy, lebo v jeho práci pokračuje syn Ján a vnuk Matej, obidvaja sú bačovia  na salaši v Baranec v Liptovskom Ondreji.  Milan Gajan  s bačom Jozefom Slušňákom reprezentovali salaš Pastierska v Bobroveckej doline,  bača Dušan Harman z Hýb vedie   veľký súkromný salaš za Liptovskou Kokavou. Spoločne so skúseným valachom Norbertom Močárym z Bieleho Potoka a ďalšími dvoma ovčiarmi sa starajú o stádo viac ako 500 kusov dojných oviec. Sú  poslednými ovčiarmi v Liptove, ktorí stále ručne doja ovce a syr robia tradičným spôsobom v kolibe a žinčicu varia v kotlíku nad ohňom, tak ako to robili bačovia v minulosti.
Nový prístup k udržaniu a  prezentácii hodnôt pastierskej kultúry predstavil Ing. Patrik Habo zo spoločnosti Černovské drevenice, ktorá v Čutkovskej doline poskytuje bohatú paletu služieb pre návštevníkov a hostí. Okrem špecialít z ovčích produktov, ponuky programových podujatí, jedinečným zážitkom pre návštevníkov  je ukážka chovu oviec pôvodného plemena valaška, ktoré sa   už z pasienkov Liptova  takmer vytratilo. V areáli zaujímavých objektov ktoré boli vybudované v duchu ľudového staviteľstva je priestor aj na prezentáciu chovu viac ako  200 kusového  stáda o ktoré sa stará  skúsený ovčiar – bača.
Iveta Zuskinová

ON 026 Vozáreň príbehy
« 1 z 3 »

Stretnutie 4 generácií bačov a valachov z Liptova, foto  Slávka Križková

 

Leave a reply

You may use these HTML tags and attributes: <a href="" title=""> <abbr title=""> <acronym title=""> <b> <blockquote cite=""> <cite> <code> <del datetime=""> <em> <i> <q cite=""> <s> <strike> <strong>