Dolný Kubín, 20. júla 2026 – Oravské múzeum Pavla Országha Hviezdoslava v zriaďovateľskej pôsobnosti Žilinského samosprávneho kraja pripravilo v pondelok 20. júla 2026 o 16.00 hod. v priestoroch Florinovho domu v Dolnom Kubíne vernisáž výstavy s názvom „Ovčiari na Orave a v Liptove“, ktorá je najnovším výstupom dlhoročnej odbornej spolupráce Oravského múzea Pavla Országha Hviezdoslava s Ovčiarskym múzeom v Liptovskom Hrádku.

Autori výstavy si ňou chceli uctiť tohtoročný Medzinárodný rok pastvín a pasienkov.

Výstavu slávnostne otvorila PaedDr. Mária Jagnešáková, riaditeľka Oravského múzea Pavla Országha Hviezdoslava.

Po nej sa prítomným prihovorili autori výstavy: PhDr. Iveta Zuskinová, riaditeľka Ovčiarskeho múzea, PhDr. Erika Kulášová a Mgr. Lukáš Tkáč, PhD., pracovníci Oravského múzea Pavla Országha Hviezdoslava.

Program vernisáže spestrili hudobné čísla folklórneho súboru rodiny Šuvadovej zo Zuberca a folklórneho súboru Sliačanka z Liptovských Sliačov.

Pozvanie na vernisáž prijala aj riaditeľka Kysuckého múzea Mgr. Helena Kotvasová a svojou prítomnosťou nás poctilo tiež viacero potomkov významných ovčiarov z Oravy a Liptova.

Riaditeľka Oravského múzea Pavla Országha Hviezdoslava PaedDr. Mária Jagnešáková pri tejto príležitosti uviedla:

„Orava a Liptov sú dva susediace, turisticky veľmi atraktívne regióny, ktoré sa, okrem iného, môžu popýšiť tiež bohatou ovčiarskou tradíciou. História, hospodárstvo, kultúra, ale i prírodné prostredie týchto regiónov boli po celé stáročia výrazne spoluvytvárané ovčiarstvom. Preto som veľmi šťastná, že sa nám v spolupráci s Ovčiarskym múzeom podarilo pripraviť výstavu, ktorá toto vzácne dedičstvo našich predkov priblíži širokej odbornej a laickej verejnosti. Výstava je unikátna tým, že okrem stručnej histórie ovčiarstva na Orave a v Liptove, návštevníkov oboznamuje aj so zaujímavými životnými príbehmi šiestich výnimočných ovčiarov, ktorí sa veľkými písmenami zapísali do dejín slovenského ovčiarstva.“

Výstava „Ovčiari na Orave a v Liptove“ je návštevníkom prístupná od 20. júla 2026 do 31. januára 2027.

Z technických dôvodov je počas pracovných dní (pondelok – piatok, 8.00 – 16.00 hod.) potrebná telefonická rezervácia na tel. č.: 0905 240 320.
Zdroj: Oravské múzeum P. O. Hviezdoslava
literarne@oravskemuzeum.sk
www.oravskemuzeum.sk

Výstava pripravená pri príležitosti Medzinárodného roka  pastierov a pastvín  je projektom Ovčiarskeho múzea so sídlom  v Liptovskom Hrádku , špecializovanej  múzejnej  inštitúcie, ktorá sa venuje dokumentácii a prezentácii kultúry pastierov oviec v rámci územia celého Slovenska.  Valaská kolonizácia prešla viacerými európskymi krajinami, ale najvýraznejšie kultúrne stopy zanechala na území Slovenska. Tu sa  ovčiarstvo stalo hospodárskym a kultúrnym fenoménom, ktorý významne ovplyvnil spôsob života a kultúru obyvateľstva.

Projekt chce predstaviť bohatstvo a rôznorodosť kultúry pastierov oviec v rámci niekoľkých charakteristických kultúrnohistorických regiónov Slovenska, podobne ako je to   prezentované v monografickej publikácii  OVČIARI na Slovensku, ktorú v roku 2020 vydala autorka Iveta Zuskinová.

Inštalovaná výstava prezentuje ovčiarov z regiónov Orava a Liptov a projekt počíta s tým,  že v nasledujúcom období sa do neho zapoja ďalšie múzeá a kultúrne inštitúcie, aby predstavili kultúrne hodnoty ovčiarskej kultúry zo svojho regiónu.

Región Liptov sa na výstave prezentuje  prostredníctvom životných príbehov troch bačov, ktorí pokračovali v práci svojich predkov, boli nielen ovčiarmi ktorí pásli ovce, vyrábali syr, ale boli aj bačovia ktorých si vážilo celé obecné spoločenstvo. Boli  výnimočnými osobnosťami, dokázali zveľadiť talent a schopnosti ktoré zdedili od svojich predkov. Každý z nich zanechal  po sebe bohaté kultúrne  dedičstvo, Peter Slosiar bača z Liptovskej Porúbky bol priekopníkom modernizácie ovčiarstva, ako jeden z prvých bačov v rámci Slovenska zavádzal strojné dojenie oviec. Bol vynikajúcim rezbárom, vyrábal nielen črpáky a formy na syr, ale  vyrezával aj figurálne plastiky s pastierskou tematikou. Aj v staršom veku pravidelne cestoval do Bačovskej majstrovskej školy do Záblatia pri Trenčíne aby učil  budúcich bačov vyrezávať črpáky preto, aby na salašoch neponúkali hosťom žinčicu v hrnčekoch.

Bača Ján Kráľ z Demänovej bol popri svojej profesii  aj zberateľom a  zručným výrobcom  ozdôb, ktoré boli znakom  príslušnosti k valaskému stavu, čiže ovčiarskeho  povolania. Jeho záľubou boli spínadlá – pracky rôzneho účelu.

Najskôr to boli pracky na remence zvoncov, potom ozdobné pracky na kapsy a remene, ktoré boli súčasťou výstroja ovčiarov. Sám si navrhoval vzory, kreslil šablóny a vo svojej dielničke jednoduchými nástrojmi ich aj vysekával a zdobil.

Bača František Mojš Hajtman z Liptovských Sliačov  bol nielen ovčiarom, ale aj zručným majstrom mnohých remesiel. Robil črpáky a iné predmety salašného riadu,  vedel ušiť pastiersku kapsu a široký opasok, vyzdobiť ich prackami a vybíjaním. Bol aktívnym folkloristom a robil radosť ľuďom okolo seba hrou na heligónke a  valaskými piesňami.

Od 17. mája 2026 – 15. júla 2026
Vozáreň MLD Pribylina

V nedeľu 17. mája 2026 bola v Pribylinskom skanzene Ovčiarska nedeľa.

Napriek nepriaznivému počasiu, chladu a vetru, ľudia do skanzenu prišli. Obľúbené a atraktívne podujatie ktorého  premiéra sa  uskutočnila  ešte v roku 1993, kedy  sa múzejníci  z Liptovského Hrádku podujali predstaviť kultúru pastierov oviec ako významný  fenomén, ktorý významne ovplyvnil kultúru a spôsob obyvateľov  na území takmer celého Slovenska.  V tomto období si ovčiarstvo  ešte udržiavalo vzostupný trend vďaka podporovanému chovu oviec  v poľnohospodárskych družstvách, tiež sa začínala etapa nových modernizačných postupov nielen pri dojení, ale najmä pri spracovaní mlieka a výrobe syra. Nastávala aj generačná výmena pracovníkov v chove oviec, starí ovčiari odchádzali zo salašov a nie vždy za nich prichádzala rovnocenná náhrada. Hlavnou myšlienkou programového podujatia bola snaha ukázať materiálne a duchovné bohatstvo kultúry pastierov oviec, ktoré sa už začínalo vytrácať zo života v Liptove a vytvoriť aspoň nejaké podmienky na jeho uchovanie a prezentáciu...

Spoločnosť priateľov Múzea liptovskej dediny začiatkom roku 2026  vydala  s finančnou podporou FPU  Fondu pre podporu umenia  publikáciu LIPTOV  zo života našich predkov.

Kniha  LIPTOV zo života našich predkov je v poradí už ôsmou publikáciou autorky Ivety Zuskinovej z  kolekcie monografií o ľudovej kultúre Liptova.

Prostredníctvom skutočných životných príbehov  konkrétnych ľudí je prezentovaná nielen doba, spôsob života v rodinách a v obecných spoločenstvách, ale predovšetkým hodnoty a tradície zdedené od predkov.  Kedysi v ich živote mala najvyššiu hodnotu pôda, lebo rodinám dávala živobytie, možnosť vychovať potomkov a dochovať predkov.

Ľudia odchádzali za prácou mimo domu, aj za more s cieľom zarobiť peniaze a zveľadiť majetok. Politické a hospodárske zmeny ktoré nastali po druhej svetovej vojne,  znárodňovanie a socializácia  poľnohospodárstva priniesli nielen mnohé zmeny do života vidieckeho obyvateľstva, ale  predovšetkým stratu dovtedajších životných hodnôt...

Monografia tematicky nadväzuje na predchádzajúce publikácie o kultúre a spôsobe života pastierov oviec v Liptove. Prezentuje ovčiarstvo ako hospodársky a kultúrny fenomén, ktorý významne ovplyvnil spôsob života pôvodného roľníckeho obyvateľstva.

Ovčiarov tzv. valaských chlapov predstavuje ako osobnosti, ktoré vynikali silou, odvahou a zručnosťami. Boli znalcami prírody, liečiteľmi tela a duše, nositeľmi ľudovej múdrosti a ľudia im prejavovali úctu a vážnosť.

Aj v 21 storočí v Liptove žijú a pracujú ovčiari – bačovia, farmári, družstevníci, chovatelia, ktorí napriek neľahkým a zložitým podmienkam sa podujali uchovať dedičstvo predchádzajúcich generácií. Zveľaďujú a modernizujú svoje chovy a dokazujú sebe aj iným, že ovčiarstvo je dobrou a perspektívnou profesiou.

Bača Peter Slosiar 1918-1995 z Liptovskej Porúbky, patril medzi najvýznamnejšie osobnosti slovenského ovčiarstva. Narodil sa v rodine baču Jozefa Slosiara a otec ho od detstva pripravoval na valaské remeslo  rovnako, ako aj jeho dvoch starších  bratov  Martina a Jozefa.

Salaš bol pre neho školou života.  Aj on bol najskôr pomocníkom  honelníkom, potom pastierom paselníkom, keď začal dojiť stal sa  poldojčiarom a až neskôr skutočným dojčiarom. Ako dospelý valach už viedol salaš, striedali sa so svojím bratom Jozefom. Bol bačom v Dovalove, v Liptovskom Petre, ale najviac vo svojej rodnej Liptovskej Porúbke,  obci ktorá mala pasienky v Michalove, naBrtkovici  a v ďalších dolinách V práci na hornoliptovských salašoch prežil 35 rokov svojho života.

Bol nositeľom  tradičných foriem pastierskej kultúry, svoje učňovské a tovarišské roky prežil s ovčiarmi  o ktorých ľudia hovorili že to boli vedomci a vidomci. Starí bačovia  boli znalcami prírody a prírodných javov,  všetkých foriem života, života rastlín a aj zvierat...

Občianske združenie Spoločnosť priateľov Múzea liptovskej dediny v roku 2022 riešilo ďalší vydavateľský projekt.

S finančnou podporou FPU pripravovalo vydanie ďalšieho dielu edície monografických publikácií venovaných ľudovej kultúre regiónu.

Po tituloch Liptov v ľudovej kultúre, ktorý vyšiel ako prvý v roku 2014, nasledovali publikácie  Liptov – ľudové umenie, Ovčiarstvo v Liptove, Liptov – rodinné a kalendárne obyčaje, Liptov – Dom a život v ňom, ktorý vyšiel vo februári 2022.

Šiestym dielom je Liptov – Kuchyňa starých materí, ktoré je venované formám stravovania a spôsobom obživy obyvateľov regiónu patriacich k rôznym spoločenským a sociálnym vrstvám  v období koncom devätnásteho a začiatkom 20.storočia.

Z odborných recenzií

Súčasná etnológia a kultúrna antropológia považuje tradičnú kuchyňu spoločenstiev ľudí za jeden z ich najvýznamnejších identifikačných znakov a zasadzuje sa za jej zdokumentovanie a zachovanie pre budúce generácie...