Od 17. mája 2026 – 15. júla 2026
Vozáreň MLD Pribylina

V nedeľu 17. mája 2026 bola v Pribylinskom skanzene Ovčiarska nedeľa.

Napriek nepriaznivému počasiu, chladu a vetru, ľudia do skanzenu prišli. Obľúbené a atraktívne podujatie ktorého  premiéra sa  uskutočnila  ešte v roku 1993, kedy  sa múzejníci  z Liptovského Hrádku podujali predstaviť kultúru pastierov oviec ako významný  fenomén, ktorý významne ovplyvnil kultúru a spôsob obyvateľov  na území takmer celého Slovenska.  V tomto období si ovčiarstvo  ešte udržiavalo vzostupný trend vďaka podporovanému chovu oviec  v poľnohospodárskych družstvách, tiež sa začínala etapa nových modernizačných postupov nielen pri dojení, ale najmä pri spracovaní mlieka a výrobe syra. Nastávala aj generačná výmena pracovníkov v chove oviec, starí ovčiari odchádzali zo salašov a nie vždy za nich prichádzala rovnocenná náhrada. Hlavnou myšlienkou programového podujatia bola snaha ukázať materiálne a duchovné bohatstvo kultúry pastierov oviec, ktoré sa už začínalo vytrácať zo života v Liptove a vytvoriť aspoň nejaké podmienky na jeho uchovanie a prezentáciu...

Spoločnosť priateľov Múzea liptovskej dediny začiatkom roku 2026  vydala  s finančnou podporou FPU  Fondu pre podporu umenia  publikáciu LIPTOV  zo života našich predkov.

Kniha  LIPTOV zo života našich predkov je v poradí už ôsmou publikáciou autorky Ivety Zuskinovej z  kolekcie monografií o ľudovej kultúre Liptova.

Prostredníctvom skutočných životných príbehov  konkrétnych ľudí je prezentovaná nielen doba, spôsob života v rodinách a v obecných spoločenstvách, ale predovšetkým hodnoty a tradície zdedené od predkov.  Kedysi v ich živote mala najvyššiu hodnotu pôda, lebo rodinám dávala živobytie, možnosť vychovať potomkov a dochovať predkov.

Ľudia odchádzali za prácou mimo domu, aj za more s cieľom zarobiť peniaze a zveľadiť majetok. Politické a hospodárske zmeny ktoré nastali po druhej svetovej vojne,  znárodňovanie a socializácia  poľnohospodárstva priniesli nielen mnohé zmeny do života vidieckeho obyvateľstva, ale  predovšetkým stratu dovtedajších životných hodnôt...

Monografia tematicky nadväzuje na predchádzajúce publikácie o kultúre a spôsobe života pastierov oviec v Liptove. Prezentuje ovčiarstvo ako hospodársky a kultúrny fenomén, ktorý významne ovplyvnil spôsob života pôvodného roľníckeho obyvateľstva.

Ovčiarov tzv. valaských chlapov predstavuje ako osobnosti, ktoré vynikali silou, odvahou a zručnosťami. Boli znalcami prírody, liečiteľmi tela a duše, nositeľmi ľudovej múdrosti a ľudia im prejavovali úctu a vážnosť.

Aj v 21 storočí v Liptove žijú a pracujú ovčiari – bačovia, farmári, družstevníci, chovatelia, ktorí napriek neľahkým a zložitým podmienkam sa podujali uchovať dedičstvo predchádzajúcich generácií. Zveľaďujú a modernizujú svoje chovy a dokazujú sebe aj iným, že ovčiarstvo je dobrou a perspektívnou profesiou.

Bača Peter Slosiar 1918-1995 z Liptovskej Porúbky, patril medzi najvýznamnejšie osobnosti slovenského ovčiarstva. Narodil sa v rodine baču Jozefa Slosiara a otec ho od detstva pripravoval na valaské remeslo  rovnako, ako aj jeho dvoch starších  bratov  Martina a Jozefa.

Salaš bol pre neho školou života.  Aj on bol najskôr pomocníkom  honelníkom, potom pastierom paselníkom, keď začal dojiť stal sa  poldojčiarom a až neskôr skutočným dojčiarom. Ako dospelý valach už viedol salaš, striedali sa so svojím bratom Jozefom. Bol bačom v Dovalove, v Liptovskom Petre, ale najviac vo svojej rodnej Liptovskej Porúbke,  obci ktorá mala pasienky v Michalove, naBrtkovici  a v ďalších dolinách V práci na hornoliptovských salašoch prežil 35 rokov svojho života.

Bol nositeľom  tradičných foriem pastierskej kultúry, svoje učňovské a tovarišské roky prežil s ovčiarmi  o ktorých ľudia hovorili že to boli vedomci a vidomci. Starí bačovia  boli znalcami prírody a prírodných javov,  všetkých foriem života, života rastlín a aj zvierat...

Občianske združenie Spoločnosť priateľov Múzea liptovskej dediny v roku 2022 riešilo ďalší vydavateľský projekt.

S finančnou podporou FPU pripravovalo vydanie ďalšieho dielu edície monografických publikácií venovaných ľudovej kultúre regiónu.

Po tituloch Liptov v ľudovej kultúre, ktorý vyšiel ako prvý v roku 2014, nasledovali publikácie  Liptov – ľudové umenie, Ovčiarstvo v Liptove, Liptov – rodinné a kalendárne obyčaje, Liptov – Dom a život v ňom, ktorý vyšiel vo februári 2022.

Šiestym dielom je Liptov – Kuchyňa starých materí, ktoré je venované formám stravovania a spôsobom obživy obyvateľov regiónu patriacich k rôznym spoločenským a sociálnym vrstvám  v období koncom devätnásteho a začiatkom 20.storočia.

Z odborných recenzií

Súčasná etnológia a kultúrna antropológia považuje tradičnú kuchyňu spoločenstiev ľudí za jeden z ich najvýznamnejších identifikačných znakov a zasadzuje sa za jej zdokumentovanie a zachovanie pre budúce generácie...

V týchto dňoch  vychádza už piaty diel monografie o ľudovej kultúre Liptova. Po prvej  veľkej knihe,  ktorá sa k čitateľom dostala v roku 2015 a uviedla ich do problematiky ľudovej kultúry, boli vydané tematické publikácie podrobne predstavujúce jej jednotlivé formy. Boli to: Umenie a remeslo v ľudovej kultúre, Ovčiarstvo v Liptove, Rodinné a kalendárne  obyčaje. Novou monografiou je kniha  Dom a život v ňom.
Ľudové staviteľstvo a architektúra je súčasťou života mnohých generácií regiónu.  Ľudia si  v minulosti stavali domy z materiálov ktoré nachádzali vo svojom okolí, teda z dreva a kameňa. Ľudová architektúra je príkladom dokonalého súladu človeka s prostredím v ktorom žil. Ľudoví stavitelia mali silne vyvinutý zmysel pre proporcie a cit pre súlad ľudských sídiel s okolitou krajinou...