Monthly Archives júl 2026

Dolný Kubín, 20. júla 2026 – Oravské múzeum Pavla Országha Hviezdoslava v zriaďovateľskej pôsobnosti Žilinského samosprávneho kraja pripravilo v pondelok 20. júla 2026 o 16.00 hod. v priestoroch Florinovho domu v Dolnom Kubíne vernisáž výstavy s názvom „Ovčiari na Orave a v Liptove“, ktorá je najnovším výstupom dlhoročnej odbornej spolupráce Oravského múzea Pavla Országha Hviezdoslava s Ovčiarskym múzeom v Liptovskom Hrádku.

Autori výstavy si ňou chceli uctiť tohtoročný Medzinárodný rok pastvín a pasienkov.

Výstavu slávnostne otvorila PaedDr. Mária Jagnešáková, riaditeľka Oravského múzea Pavla Országha Hviezdoslava.

Po nej sa prítomným prihovorili autori výstavy: PhDr. Iveta Zuskinová, riaditeľka Ovčiarskeho múzea, PhDr. Erika Kulášová a Mgr. Lukáš Tkáč, PhD., pracovníci Oravského múzea Pavla Országha Hviezdoslava.

Program vernisáže spestrili hudobné čísla folklórneho súboru rodiny Šuvadovej zo Zuberca a folklórneho súboru Sliačanka z Liptovských Sliačov.

Pozvanie na vernisáž prijala aj riaditeľka Kysuckého múzea Mgr. Helena Kotvasová a svojou prítomnosťou nás poctilo tiež viacero potomkov významných ovčiarov z Oravy a Liptova.

Riaditeľka Oravského múzea Pavla Országha Hviezdoslava PaedDr. Mária Jagnešáková pri tejto príležitosti uviedla:

„Orava a Liptov sú dva susediace, turisticky veľmi atraktívne regióny, ktoré sa, okrem iného, môžu popýšiť tiež bohatou ovčiarskou tradíciou. História, hospodárstvo, kultúra, ale i prírodné prostredie týchto regiónov boli po celé stáročia výrazne spoluvytvárané ovčiarstvom. Preto som veľmi šťastná, že sa nám v spolupráci s Ovčiarskym múzeom podarilo pripraviť výstavu, ktorá toto vzácne dedičstvo našich predkov priblíži širokej odbornej a laickej verejnosti. Výstava je unikátna tým, že okrem stručnej histórie ovčiarstva na Orave a v Liptove, návštevníkov oboznamuje aj so zaujímavými životnými príbehmi šiestich výnimočných ovčiarov, ktorí sa veľkými písmenami zapísali do dejín slovenského ovčiarstva.“

Výstava „Ovčiari na Orave a v Liptove“ je návštevníkom prístupná od 20. júla 2026 do 31. januára 2027.

Z technických dôvodov je počas pracovných dní (pondelok – piatok, 8.00 – 16.00 hod.) potrebná telefonická rezervácia na tel. č.: 0905 240 320.
Zdroj: Oravské múzeum P. O. Hviezdoslava
literarne@oravskemuzeum.sk
www.oravskemuzeum.sk

Výstava pripravená pri príležitosti Medzinárodného roka  pastierov a pastvín  je projektom Ovčiarskeho múzea so sídlom  v Liptovskom Hrádku , špecializovanej  múzejnej  inštitúcie, ktorá sa venuje dokumentácii a prezentácii kultúry pastierov oviec v rámci územia celého Slovenska.  Valaská kolonizácia prešla viacerými európskymi krajinami, ale najvýraznejšie kultúrne stopy zanechala na území Slovenska. Tu sa  ovčiarstvo stalo hospodárskym a kultúrnym fenoménom, ktorý významne ovplyvnil spôsob života a kultúru obyvateľstva.

Projekt chce predstaviť bohatstvo a rôznorodosť kultúry pastierov oviec v rámci niekoľkých charakteristických kultúrnohistorických regiónov Slovenska, podobne ako je to   prezentované v monografickej publikácii  OVČIARI na Slovensku, ktorú v roku 2020 vydala autorka Iveta Zuskinová.

Inštalovaná výstava prezentuje ovčiarov z regiónov Orava a Liptov a projekt počíta s tým,  že v nasledujúcom období sa do neho zapoja ďalšie múzeá a kultúrne inštitúcie, aby predstavili kultúrne hodnoty ovčiarskej kultúry zo svojho regiónu.

Región Liptov sa na výstave prezentuje  prostredníctvom životných príbehov troch bačov, ktorí pokračovali v práci svojich predkov, boli nielen ovčiarmi ktorí pásli ovce, vyrábali syr, ale boli aj bačovia ktorých si vážilo celé obecné spoločenstvo. Boli  výnimočnými osobnosťami, dokázali zveľadiť talent a schopnosti ktoré zdedili od svojich predkov. Každý z nich zanechal  po sebe bohaté kultúrne  dedičstvo, Peter Slosiar bača z Liptovskej Porúbky bol priekopníkom modernizácie ovčiarstva, ako jeden z prvých bačov v rámci Slovenska zavádzal strojné dojenie oviec. Bol vynikajúcim rezbárom, vyrábal nielen črpáky a formy na syr, ale  vyrezával aj figurálne plastiky s pastierskou tematikou. Aj v staršom veku pravidelne cestoval do Bačovskej majstrovskej školy do Záblatia pri Trenčíne aby učil  budúcich bačov vyrezávať črpáky preto, aby na salašoch neponúkali hosťom žinčicu v hrnčekoch.

Bača Ján Kráľ z Demänovej bol popri svojej profesii  aj zberateľom a  zručným výrobcom  ozdôb, ktoré boli znakom  príslušnosti k valaskému stavu, čiže ovčiarskeho  povolania. Jeho záľubou boli spínadlá – pracky rôzneho účelu.

Najskôr to boli pracky na remence zvoncov, potom ozdobné pracky na kapsy a remene, ktoré boli súčasťou výstroja ovčiarov. Sám si navrhoval vzory, kreslil šablóny a vo svojej dielničke jednoduchými nástrojmi ich aj vysekával a zdobil.

Bača František Mojš Hajtman z Liptovských Sliačov  bol nielen ovčiarom, ale aj zručným majstrom mnohých remesiel. Robil črpáky a iné predmety salašného riadu,  vedel ušiť pastiersku kapsu a široký opasok, vyzdobiť ich prackami a vybíjaním. Bol aktívnym folkloristom a robil radosť ľuďom okolo seba hrou na heligónke a  valaskými piesňami.