Výstava pripravená pri príležitosti Medzinárodného roka pastierov a pastvín je projektom Ovčiarskeho múzea so sídlom v Liptovskom Hrádku , špecializovanej múzejnej inštitúcie, ktorá sa venuje dokumentácii a prezentácii kultúry pastierov oviec v rámci územia celého Slovenska. Valaská kolonizácia prešla viacerými európskymi krajinami, ale najvýraznejšie kultúrne stopy zanechala na území Slovenska. Tu sa ovčiarstvo stalo hospodárskym a kultúrnym fenoménom, ktorý významne ovplyvnil spôsob života a kultúru obyvateľstva.
Projekt chce predstaviť bohatstvo a rôznorodosť kultúry pastierov oviec v rámci niekoľkých charakteristických kultúrnohistorických regiónov Slovenska, podobne ako je to prezentované v monografickej publikácii OVČIARI na Slovensku, ktorú v roku 2020 vydala autorka Iveta Zuskinová.
Inštalovaná výstava prezentuje ovčiarov z regiónov Orava a Liptov a projekt počíta s tým, že v nasledujúcom období sa do neho zapoja ďalšie múzeá a kultúrne inštitúcie, aby predstavili kultúrne hodnoty ovčiarskej kultúry zo svojho regiónu.
Región Liptov sa na výstave prezentuje prostredníctvom životných príbehov troch bačov, ktorí pokračovali v práci svojich predkov, boli nielen ovčiarmi ktorí pásli ovce, vyrábali syr, ale boli aj bačovia ktorých si vážilo celé obecné spoločenstvo. Boli výnimočnými osobnosťami, dokázali zveľadiť talent a schopnosti ktoré zdedili od svojich predkov. Každý z nich zanechal po sebe bohaté kultúrne dedičstvo, Peter Slosiar bača z Liptovskej Porúbky bol priekopníkom modernizácie ovčiarstva, ako jeden z prvých bačov v rámci Slovenska zavádzal strojné dojenie oviec. Bol vynikajúcim rezbárom, vyrábal nielen črpáky a formy na syr, ale vyrezával aj figurálne plastiky s pastierskou tematikou. Aj v staršom veku pravidelne cestoval do Bačovskej majstrovskej školy do Záblatia pri Trenčíne aby učil budúcich bačov vyrezávať črpáky preto, aby na salašoch neponúkali hosťom žinčicu v hrnčekoch.
Bača Ján Kráľ z Demänovej bol popri svojej profesii aj zberateľom a zručným výrobcom ozdôb, ktoré boli znakom príslušnosti k valaskému stavu, čiže ovčiarskeho povolania. Jeho záľubou boli spínadlá – pracky rôzneho účelu.
Najskôr to boli pracky na remence zvoncov, potom ozdobné pracky na kapsy a remene, ktoré boli súčasťou výstroja ovčiarov. Sám si navrhoval vzory, kreslil šablóny a vo svojej dielničke jednoduchými nástrojmi ich aj vysekával a zdobil.
Bača František Mojš Hajtman z Liptovských Sliačov bol nielen ovčiarom, ale aj zručným majstrom mnohých remesiel. Robil črpáky a iné predmety salašného riadu, vedel ušiť pastiersku kapsu a široký opasok, vyzdobiť ich prackami a vybíjaním. Bol aktívnym folkloristom a robil radosť ľuďom okolo seba hrou na heligónke a valaskými piesňami.
