V nedeľu 17. mája 2026 bola v Pribylinskom skanzene Ovčiarska nedeľa.
Napriek nepriaznivému počasiu, chladu a vetru, ľudia do skanzenu prišli. Obľúbené a atraktívne podujatie ktorého premiéra sa uskutočnila ešte v roku 1993, kedy sa múzejníci z Liptovského Hrádku podujali predstaviť kultúru pastierov oviec ako významný fenomén, ktorý významne ovplyvnil kultúru a spôsob obyvateľov na území takmer celého Slovenska. V tomto období si ovčiarstvo ešte udržiavalo vzostupný trend vďaka podporovanému chovu oviec v poľnohospodárskych družstvách, tiež sa začínala etapa nových modernizačných postupov nielen pri dojení, ale najmä pri spracovaní mlieka a výrobe syra. Nastávala aj generačná výmena pracovníkov v chove oviec, starí ovčiari odchádzali zo salašov a nie vždy za nich prichádzala rovnocenná náhrada. Hlavnou myšlienkou programového podujatia bola snaha ukázať materiálne a duchovné bohatstvo kultúry pastierov oviec, ktoré sa už začínalo vytrácať zo života v Liptove a vytvoriť aspoň nejaké podmienky na jeho uchovanie a prezentáciu. Vybudované múzeum v prírode sa pre tento projekt stalo veľkým javiskom. Pri Národopisnom múzeu v Liptovskom Hrádku už aktívne pracoval klub priateľov ľudového umenia, ktorý združoval ľudových tvorcov a výrobcov ľudovoumeleckých výrobkov. Väčšina z nich sa zameriavala na umeleckú prácu s drevom s tematikou pastierstva, ale boli tam aj výrobcovia praciek, opaskov a ďalších artefaktov valaskej kultúry. Celá skupina spolu s bačom Petrom Slosiarom a ďalšími aktívnymi ovčiarmi prišla do Pribyliny aby spoločne návštevníkom predstavili svoj život a prácu. Pridali sa mnohí ovčiari, známe bačovské a valaské rodiny z horného a dolného Liptova.
Odvtedy uplynulo 33 rokov a Ovčiarska nedeľa sa stala trvalou súčasťou kalendária programových podujatí múzea v prírode. Tieto programy boli na prelome storočia významnými celoslovenskými podujatiami, dokonca niektoré boli organizované pod záštitou ministerstva pôdohospodárstva a zúčastňovali sa na nich účinkujúci a hostia z celého Slovenska. Mali aj odborný charakter, ich súčasťou boli napríklad súťaže v kvalite výrobkov z ovčieho mlieka a viaceré prezentácie chovateľov oviec. Postupne sa tieto stali súčasťou podujatí Ovenálie vo Východnej a Múzeum liptovskej dediny sa mohlo naplno venovať prezentácii hodnôt kultúry pastierov oviec.
Svoju poslednú Ovčiarsku nedeľu som ako riaditeľka Liptovského múzea organizovala v máji 2012. Rozhodla som sa v programe prezentovať historickú skutočnosť, že panovník Matej Korvín ocenil význam valaskej kolonizácie pre hospodársky rozvoj krajiny a v roku 1474 udelil valachom v Liptove Veľkú listinu práv a slobôd s právom voliť si svojho valaského vojvodu. Keďže v pribylinskom skanzene je vybudovaný kaštieľ z Parižoviec , ktorý je historicky spájaný s kráľom Matejom a jeho synom Jánom Korvínom, kniežaťom liptovským, pripravili sme príbeh so scénou prijatia valaskej pospolitosti samotným kniežaťom pred kaštieľom. Knieža udelilo výsadné listiny, pasovalo valaského vojvodu, vypočulo si gajdošov a fujaristov, potešilo sa valaským tancom. Úspešný program pokračoval v amfiteátri, areál bol plný remeselníkov, ktorí v rámci tzv. Valaskej školy predvádzali výrobu salašného riadu.
Po viacerých rokoch ma Liptovské múzeum oslovilo, aby som ako riaditeľka a kurátorka Ovčiarskeho múzea spolupracovala pri príprave ovčiarskej nedele. Rada som prijala túto ponuku a pripravila som výstavné podujatie, ktoré priblížilo život a prácu troch liptovských bačov. Všetci boli vynikajúci odborníci v chove oviec a výrobe syra z ovčieho mlieka. Okrem remesla však všetci boli výtvarne a remeselne zruční, a každý z nich zanechal po sebe umelecké hodnoty. Bol to Peter Slosiar z Liptovskej Porúbky ako vynikajúci rezbár a výrobca črpákov, foriem na syr a figurálnych plastík. Ján Kráľ z Demänovej bol výrobcom zdobených praciek nielen na remene zvoncov, ale jeho pracky a iné ozdoby nosili ovčiari na svojich opaskoch a kapsách. František Mojš Hajtman ml. z Liptovských Sliačov bol majstrom mnohých remesiel. Pochádzal z rodiny baču a tak živil rodinu ovčiarstvom, ale keďže vyrástol v dedine so živou ľudovou kultúrou sa od mladosti do nej zapájal, vynikal v hre na heligónku, rád hrával pri sviatkoch v dedine, ale aj na salašoch pre priateľov a zahral aj turistom ktorý prichádzali do Demänovskej doliny. Čo je cenné a hodné obdivu, je to, že dedičstvo po týchto osobnostiach opatrujú ich deti. Synovia Petra Slosiara sa od detstva učili vyrezávať a tak sa stali pokračovateľmi majstrovstva svojho otca pri výrobe črpákov. Dcéry Jána Kráľa uchovali nielen jeho odev a otcovu dielňu, ale aj nástroje s ktorými vysekával pracky a iné ozdoby. Štefan Mojš z Liptovských Sliačov má vo svojom synovi Danielovi tiež vynikajúceho pokračovateľa. Aj keď sa neživí ovčiarstvom, uchoval jeho oblečenie, opasky a kapsy, ktoré zhotovil, črpáky, soľničky a ďalšie predmety. Čo je cenné, zdedil po ňom lásku k spevu a hre na heligónku. Na pamiatku otca na vernisáži výstavy hraj a spieval jeho obľúbené piesne.
Do Múzea liptovskej dediny v Pribyline v nedeľu 17 mája prišli bačovia a valasi, ktorí svojim vekom a skúsenosťami reprezentovali štyri generácie. Všetci veľmi zaujímavo rozprávali o svojom živote a práci Tých najstarších zastupovali Florián Šavrtka z Liptovských Revúc, ktorý začiatkom mája oslávil 89 rokov života a 83 ročný Ján Šuchtár z Jakubovian. Hoci nie je medzi nimi generačný rozdiel, každý z nich reprezentuje inú formu hospodárenia v chove oviec. Pokiaľ Florián Šavrtka pracoval pre súkromných chovateľov a neskôr ako bača poľnohospodárskeho družstva, Ján Šuchtár je ukážkovým príkladom budovania súkromného chovu oviec. Pracoval ako bača v poľnohospodárskom družstve, ktoré postupne upravovalo podmienky hospodárenia až do takej miery, že sa rozhodol pre súkromné hospodárenie. Jeho postup by mohol byť príkladom pre budovanie úspešnej rodinnej farmy, lebo v jeho práci pokračuje syn Ján a vnuk Matej, obidvaja sú bačovia na salaši v Baranec v Liptovskom Ondreji. Milan Gajan s bačom Jozefom Slušňákom reprezentovali salaš Pastierska v Bobroveckej doline, bača Dušan Harman z Hýb vedie veľký súkromný salaš za Liptovskou Kokavou. Spoločne so skúseným valachom Norbertom Močárym z Bieleho Potoka a ďalšími dvoma ovčiarmi sa starajú o stádo viac ako 500 kusov dojných oviec. Sú poslednými ovčiarmi v Liptove, ktorí stále ručne doja ovce a syr robia tradičným spôsobom v kolibe a žinčicu varia v kotlíku nad ohňom, tak ako to robili bačovia v minulosti.
Nový prístup k udržaniu a prezentácii hodnôt pastierskej kultúry predstavil Ing. Patrik Habo zo spoločnosti Černovské drevenice, ktorá v Čutkovskej doline poskytuje bohatú paletu služieb pre návštevníkov a hostí. Okrem špecialít z ovčích produktov, ponuky programových podujatí, jedinečným zážitkom pre návštevníkov je ukážka chovu oviec pôvodného plemena valaška, ktoré sa už z pasienkov Liptova takmer vytratilo. V areáli zaujímavých objektov ktoré boli vybudované v duchu ľudového staviteľstva je priestor aj na prezentáciu chovu viac ako 200 kusového stáda o ktoré sa stará skúsený ovčiar – bača.
Iveta Zuskinová
Stretnutie 4 generácií bačov a valachov z Liptova, foto Slávka Križková
Leave a reply