LIPTOV ľudové umenie

LIPTOV ľudové umenie

To čo dnes nazývame ľudovým umením, bolo v minulosti súčasťou každodenného života človeka. Kedysi výtvarná umelecká tvorba predstavovala pevný zväzok s celou oblasťou hmotnej kultúry a jej dominantnou funkciou bola úžitkovosť. Ľudový tvorca nevytváral umenie zámerne a vedome.  Tvoril predovšetkým s praktickým cieľom a pritom jeho dielo charakterizuje dokonalý súlad materiálu a techniky., funkcie a výzdoby.  Dnes to nazývame účelovou krásou. Ľudový tvorca mal v sebe zakorenené estetické normy  zdedené a uchovávané generáciami. Každá vec, ktorú zhotovil, musela byť taká, aby slúžila a aby aj ukázala. Najstaršie vkusové normy v dedinskom spoločenstve sa utvárali podľa názoru, že pekné je to, čo je dobré, potrebné a nevyhnutné.
Vo vyrobených predmetoch sa majstrovsky spájala funkcia úžitkovosti, krása materiálu a výzdoby. Aj z tohto dôvodu sa mnohé výrobky nazývajú ľudovoumeleckými. Hodnoty ľudovoumeleckej výroby sa po prvýkrát dostali do pozornosti záujmu slovenskej inteligencie v období národného obrodenia v 18-19.storočí, kedy boli uznávané ako najvlastnejší prejav slovenského národa. Spolu s týmito názormi sa začali predmety ľudovej umeleckej výroby šíriť aj mimo prostredia svojho vzniku. Aj v dnešnej spoločnosti, ktorá je charakteristická obavami z globalizácie kultúrnych hodnôt, ľudový umelecký výrobok zohráva významnú úlohu v prezentácii regiónu a celej krajiny.

R E C E N Z I A

Pre načrtnutie plastického obrazu zachytávajúceho materiálnu kultúru Liptova spredmetnenú v remeslách, výtvarnom prejave v časovom oblúku od minulosti po súčasnosť by sa asi ťažko hľadal kompetentnejší autor ako Iveta Zuskinová. Liptovská lokálpatriotka, etnologička, múzejníčka, ktorej sa vďaka vzácnej schopnosti prepojiť dosiahnuté výskumné výsledky s praxou podarilo  významnou mierou prispieť k revitalizácii kultúrneho dedičstva Liptova, predostiera vo svojej knihe „Liptov – umenie a remeslo v živej tradícii “ pestrú paletu predmetného sveta tohto osobitého regiónu Slovenska. Regiónu, ktorý v niektorých výrobných aktivitách a výtvarných prejavoch kreativity nespretŕhal niť tradície do dnešných dní,  naopak zachoval a rozvinul ju do rôznorodosti foriem.

Počas profesijnej kariéry sa Iveta Zuskinová stretla s množstvom hmotných dokladov stelesnených vo fyzických objektoch. Poznala ich do detailov. Pri ich analýze však neostala len pri popisoch materiáloch, výrobných postupov, technológií, výtvarných a dekoratívnych riešení ale ponad ne hľadala  spojivá a súvislosti s históriou, kultúrou a praxou každodenného a sviatočného života obyvateľov Liptova. Publikácia je výsledkom takto nasmerovanej dlhoročnej práce. Zhrňuje a sumarizuje už nadobudnuté a niekedy aj publikované parciálne výstupy pojednávajúce o jednotlivých fenoménoch –  maľbe na nábytku, čipke, modrotlači a prelína ich z novo získanými  poznatkami.  Vo výslednom texte prináša mix faktov  zasadených do kultúrno-historických súvislostí,  sprostredkujúci čitateľovi náhľad do rôznych pre Liptov  charakteristických minulých i súčasných podôb remesiel, výrob, zručností, prejavov umenia. Zachytáva ich tak, ako sa formovali a prispôsobovali požiadavkám a potrebám každodenného a sviatočného života obyvateľov Liptova, zodpovedali predstavám miestnych ľudí o bývaní, odievaní, názorom na to ako by mali byť predmety, s ktorými prichádzali do bežného styku priliehavo funkčné, praktické  ale zároveň pekné a reprezentatívne.

Od remesiel a výrob súvisiacich s budovaním exteriéru a interiéru domu – tesárstva, murárstva, stolárstva, autorka prechádza k hrnčiarstvu, špecificky zviazanému s mestečkom Hybe, k remeslám súvisiacim s odevnou kultúrou – garbiarstvu, remenárstvu, kožušníctvu, modrotlačiarstvu, k popisom domácej výroby plátna, súkna až výšivkám a čipkám ako k pozoruhodným umeleckým výtvorom liptovských žien. Textovo najrozsiahlejší priestor je ponechaný drevospracujúcim remeslám, rezbárstvu. Je to prirodzené vzhľadom k horskému charakteru krajiny Liptova s dostatkom dreva a pastierstvu ako rozšírenému spôsobu obživy.  AJ preto autorka venuje pastierskej kultúre pastierskemu umeniu s ním zviazaným artefaktom zvýšenú pozornosť. Rozložila ju do troch kapitol. V jednej hovorí o typických drevených nádobách  na spracovanie mlieka povýšených v stvárnení črpákov, črpačiek, foriem na syry na umelecké dielka, niekedy poznačené čitateľným rukopisom individuálneho rezbára, v druhej pojednáva o dekoratívne dotvorených hudobných nástrojoch – bačovských trúbach , píšťalách, v tretej kapitole upriamuje pozornosť na valašskú parádu vyjadrenú vo vybíjaných opaskoch, kapsách, klobúkoch, mosadzných šperkoch, ktoré pastierov vizuálne odlišovala od roľníkov a ostatných zamestnaneckých skupín.

Dlho pestované a kultivované dekoratívne zručnosti, schopnosti figurálneho vyjadrenia nechali stopy aj na neskoršej tvorbe rezbárov figuralistov. Aj keď v ich prípade ide už o tvorbu inklinujúcu viac ku kategórii naivného umenia.

Skutočnosť, že v niektorých oblastiach Liptova  sa tradičný odev v rôznorodosti a bohatstve foriem zachoval  až do konca 20. storočia a dnes prežíva renesanciu v rôznych  podobách folklorizmu zaznamenáva ďalšia kapitola.  Dozvieme sa v nej aj o príčinách oblastných rôznorodostí  tkvejúcich  v odlišnostiach  socioekonomickej povahy.  Zatiaľ čo odev roľníkov – dedincov  sa vyvinul do najpozoruhodnejších podôb v obciach Lužnianskej a Revúckej doliny dolného Liptova, odev obyvateľov stredného Liptova, žijúcich v sídlach  ktoré v minulosti získali mestské výsady, inklinoval skôr k rustikalizovaným mestským formám. Príklon k mestským formám bol viditeľný aj v remeselníckych a murárskych obciach. V obciach s dlhou životnosťou odevnej tradície sa autorke podarilo v niektorých prípadoch zachytiť nuansy lokálnych odlišností do minucióznych detailov. Pod podobným drobnohľadom sa ocitli aj iné sféry ľudovej výtvarnosti. Autorka si všíma akým spôsobom variovali ornamentálne motívy a kompozičné skladby pri maľbe truhiel, rezbárskom tvarovaní úch črpákov, črpačiek,  razidlovej a vybíjanej výzdoby kože, či zdobení kovových mosadzných šperkoch.
Veľkým prínosom knihy sú state venované živej tradícii, portrétom jej pokračovateľov – súčasných výrobcov, tvorcov, ale tiež iniciatívam regionálnych inštitúcií ako sú múzeá, školy, občianske združenia a kluby, ktoré sa výraznými podnecovateľmi rozvoja regionálnych foriem kultúrneho dedičstva.
Štylisticky dobre podaný text je spestrený vsuvkami autentických spomínaní, notickami dobových popisov, životnými príbehmi tvorcov, výrobcov. Jeho výpovednú hodnotu umocňuje bohatý obrazový materiál, ktorý zachytáva krivku sledovaných javov od archaických podôb až po súčasnosť. V takomto podaní si knihu s chuťou prečíta bežný čitateľ, rovnako ako odborník, ktorý v nej nájde cenné informácie a prekvapujúce súvislosti.

Mgr. Oľga Danglová, CSc.

Recenzia na publikáciu Ivety Zuskinovej: Liptov – umenie a remeslo v živej tradícii

Približne pred dvomi rokmi dostala slovenská čitateľská verejnosť do rúk prvú monografiu o Liptove od Ivety Zuskinovej Liptov v ľudovej kultúre. Už vtedy bolo zrejmé, že všetko sa do jednej knihy nezmestilo. A tak držíme v ruke voľné pokračovanie, v ktorom autorka rozvinula témy zamerané na ľudové umenie. Aspoň tak ich vnímame v súčasnosti, keď všetky zdedené tradičné zručnosti pretavené do ľudových výrobkov sú vnímané ako estetické skvosty pre potešenie oka a reprezentáciu etnickej či regionálnej osobitosti. Pôvodne tieto artefakty vznikali ako praktické potreby každodenného života, vytvárali ich remeselníci alebo domáci majstri či majsterky. Dnes sú to ľudoví umelci a umelkyne, ktorí tvorivo rozvíjajú odkaz ich predkov, alebo absolventi odborných škôl a kurzov nadväzujúcich na tradičnú výrobu.

Prínosom tejto publikácie je práve prepojenie tradičného výtvarného umenia a remeselného prejavu s jeho pokračovaním a pokračovateľmi v podmienkach industrializácie až súčasného moderného sveta. Autorka dôverne pozná región Liptova, v ktorom prežila svoj profesijný etnologický a múzejnícky život, a tiež ľudí, ktorí svojou tvorbou formovali reťazec odovzdávania poznatkov, technologických postupov, tvarov a foriem pretavených do materiálov, ktoré im poskytla liptovská príroda a spôsob života v úzkom kontakte s ňou. Sama autorka ich počas svojho pôsobenia v múzeu rôznymi aktivitami k tomu podnecovala. Čitateľa oboznamuje s kontextami jednotlivých výrobkov, osobitosťami liptovského regiónu, ale aj lokálnymi odlišnosťami v rámci neho. A popri tom, ako je pre knihy Ivety Zuskinovej príznačné, rozohrá príbehy ľudí, ich rozprávania, rôzne zaujímavosti a povedačky o zhotovovaných predmetoch, slovom i obrazom približuje predmety, ktoré zhromaždilo vo svojich zbierkach Liptovské múzeum. Čitateľa tak vťahuje do problematiky staviteľstva a bývania, práce s drevom či kožou, čarovania s niťami a vlnenou priadzou, výroby hudobných nástrojov, hrnčiarskeho remesla, spracovania železa, kameňa či textilu. Každá téma je priblížená chronologicky, ako príbeh, až po konštatovanie súčasného stavu. Niekomu sa azda bude zdať, že autorka vo východiskových informáciách k jednotlivým témam je príliš detailná, keďže kontexty sú v jej predošlej knihe o Liptove, niekomu sa zase bude informácií o artefaktoch a ich tvorcoch máliť. Táto kniha má ambíciu fungovať nezávisle, preto sa nazdávam že autorka zvolila dobrú zlatú strednú cestu a kto chce, môže si zalistovať aj v bohatej ponuke literatúry uvedenej v závere. Oceniť treba tiež čiastočné anglické preklady a množstvo kvalitných fotografií a obrazovej dokumentácie. K lepšej orientácii v regióne by pomohla mapa a v publikácii abecedný zoznam mien a lokalít spomenutých na konkrétnych stranách.

Známou skutočnosťou je, že mnohé výtvarné zručnosti už nenesú výlučné stopy regiónu, v ktorom žijú ich tvorcovia. Inšpirácie, poznatky a skúsenosti sa odovzdávajú nielen vertikálne, ale aj horizontálne. Spracovanie výtvarného umenia a remesla Liptova je do značnej miery obrazom stavu týchto zručností na Slovensku vôbec, avšak s dôrazom na osobnosti ktoré sú ich nositeľmi v danom regióne. Z tohto hľadiska môže byť publikácia Ivety Zuskinovej metodickou inšpiráciou aj pre ďalších etnológov, či iných odborníkov dôverne poznajúcich svoje celoživotné pôsobiská. Aj keď si hneď netrúfnu rovno na špecializovanú regionálnu monografiu, tato kniha ukazuje cestu cez čiastkové poznatky k syntéze. V tomto smere aspoň čiastočne vyplnila medzeru v poznaní, ktorá sa v rýchlom toku spoločenských a kultúrnych zmien na Slovensku vytvorila.

Zuzana Beňušková
(Prof., PhDr. Z.B. CSc.)