ČRPÁKY tradičné a súčasné
Publikácia je výstupom realizácie vedeckého výskumu uskutočneného v rámci projektu podporeného Fondom na podporu umenia v roku 2016. Jeho cieľom bolo odborné zhodnotenie kolekcie črpákov v zbierkovom fonde Ovčiarskeho múzea v Liptovskom Hrádku.
Pastierske rezbárske umenie typické pre horské oblasti má špecifické znaky, ktoré sa uchovali až do súčasnosti. Ovčiari pri svojej práci používali predmety charakteristické svojou symbolikou zobrazenou formou ornamentálnej výzdoby, ktorá nebola samoúčelná, ale umocňovala funkčnosť výrobku. Samostatnú kategóriu medzi nimi predstavuje bačovský riad, kde vynikajú najmä nádoby na pitie nápoja z ovčieho mlieka. Pomenovanie črpáky či čerpoky vzniklo pravdepodobne z ich prvotnej funkcie, čo bolo čerpanie či črpkanie tekutiny z inej nádoby. Boli oddávna pýchou baču a salaša. Patrilo sa, aby boli v kolibe uložené črpáky v dostatočnom množstve, čisté a vymastené . V staršom období bolo zaužívané, že každý bača mal na salaši vlastnoručne zhotovené črpáky , prípadne črpáky, ktoré získal od starých ovčiarov. Takmer každý výrobca používal svoju charakteristickú výzdobu predovšetkým na uchu črpáka, podľa ktorej ich spoznávali a určovali miestni znalci.
Až do súčasnosti je na území Slovenska používaná klasifikácia, ktorú vypracoval Václav Kautmann, výskumník a výtvarník Ústredia ľudovej umeleckej výroby v päťdesiatych rokoch 20.storočia. Podľa nej je základným kritériom pre rozdelenie črpákov do jednotlivých regionálnych typov ich skladba a stavba, predovšetkým forma spojenia ucha s nádobkou.
Na Slovensku sú známe tri hlavné typy črpákov:
Východoslovenský, podľa konštrukcie nazývaný celistvý
Severoslovenský, podľa konštrukcie nazývaný rybinový
Stredoslovenský, podľa konštrukcie nazývaný skladaný
Leave a reply