Spoločnosť priateľov Múzea liptovskej dediny s finančnou podporou FPU MK SR vydala v marci 2018 ďalšiu reprezentačnú monografickú publikáciu autorky PhDr. Ivety Zuskinovej s názvom LIPTOV – Ovčiarstvo v Liptove.
Kniha tematicky nadväzuje na monografie Liptov v ľudovej kultúre, ktorá vyšla v roku 2014 a Liptov – ľudové umenie z roku 2017. Je súčasťou dlhodobého projektu prezentácie ľudovej kultúry regiónu a jej priblíženia širokému okruhu čitateľov.
Tradičné formy chovu oviec v Liptove boli autorkou po prvý krát publikované v roku 1999 v knihe Ovčiarstvo a salašníctvo v Liptove. Nová kniha prináša podstatne rozšírené a doplnené informácie o ovčiarstve v regióne, najmä o pasení oviec a salašnom hospodárení na vysokohorských pasienkoch a holiach v oblasti Západných Tatier v minulosti. Táto časť je ilustrovaná množstvom dobových doteraz nepublikovaných a teda neokukaných fotografií ovčiarov pri ich práci a živote na salašoch. Pre čitateľa budú zaujímavé skutočné príbehy zo života bačov a valachov, ich osobné spomienky a zážitky. Modernizáciu ovčiarstva dokumentujú záznamy z terénnych výskumov autorky v osemdesiatych rokoch 20.storočia. Súčasné obdobie, ktoré autorka nazvala malou renesanciou ovčiarstva v Liptove je charakteristické tým, že viacerí chovatelia oviec znova na salašoch a v malých mliekarňach vyrábajú tradičnými postupmi bez tepelnej úpravy mlieka kvalitný ovčí syr.
Pastierska kultúra a tradičné formy salašného chovu oviec významne ovplyvnili ľudovú kultúru Liptova. Je to nielen tzv. valaská paráda – odevy ovčiarov a artefakty, ktoré patria k valaskému stavu : opasky, kapsy, valašky, palice, kovové ozdoby spínadlá. Špecifickým prejavom je pastierske rezbárske umenie, kde patrí výroba črpákov, salašného riadu a figurálna plastika s ovčiarskou tematikou. K ovčiarstvu patria hudobné a tanečné folklórne prejavy so svojimi charakteristickými znakmi. Viaceré prejavy pastierskej kultúry sa v našom regióne uchovali až do súčasnosti.
PhDr. Iveta Zuskinová, autorka
Publikáciu OVČIARSTVO V LIPTOVE si možno objednať alebo priamo zakúpiť u vydavateľa, ktorým je Spoločnosť priateľov Múzea liptovskej dediny na adrese info@ovciarskemuzeum.sk za 25.00 Eur. Publikácie zasielame aj na dobierku.
Kniha bude dostupná v kníhkupectvách v mestách Liptova, v Poprade, v Kežmarku a v predajniach ÚĽUV
RECENZIA:
Ovčiarstvo je na Slovensku čosi ako naše rodinné striebro. Opradené je príbehmi – rozprávkami, mýtmi, romantizujúcimi predstavami o živote pastierov v horách. Bez neho by nemohli byť bryndzové halušky naším národným jedlom. Bryndza, ktorá sa dosiaľ v niektorých krajinách doposiaľ predáva pod názvom Liptovský syr, by nebola žiadaným darčekom pri návštevách v zahraničí, kde treba priniesť kúsok Slovenska. Neexistovala by valašská kultúra, ktorá sa cez valašky, črpáky, píšťaly, široké vybíjané opasky a odzemky dostala cez filmovú produkciu či suveníry do povedomia ľudí ako symbol slovenskej ľudovej kultúry. Už niekoľko generácií detí je odchovaných na rozprávkových postavičkách pastierov oviec Kubkovi a Maťkovi. A ktože by nepoznal anekdoty o chytrých bačoch? Jeden súčasný aj s ťažkopádnym valachom nás v televíznej reklame na slovenský obchodný reťazec nabáda ku kupovaniu slovenských výrobkov. Návšteva „ozajského“ salaša s ochutnávkou čerstvých produktov patrí k zážitkovej turistike, aj keď jeho súčasný vzhľad zmenili prísne hygienické kritériá Európskej únie.
Vymenovať by sa iste dali aj ďalšie atraktívne spodobovania tradičného ovčiarstva, popri nich sa však často zabúda, že je to predovšetkým práca. Tvrdá práca aj napriek civilizačným zmenám, ktoré neobišli ani salaše na odľahlých miestach Slovenska. A za ňou sú ľudia, ktorých v skutočnosti ani nebolo tak veľa, že by sme ich nevedeli vypátrať v regióne Liptov, kde ovčiarstvo prekvitalo už v 18. storočí. A práve o nich je táto kniha.
Ovčiarstvo je významnou témou aj v slovenskej etnológii. Zdanlivo vyčerpávajúco o ňom písal jeden z najlepších znalcov ovčiarstva v strednej a juhovýchodnej Európe Ján Podolák. Možno aj to bol dôvod, že tejto témy sa veľa ďalších autorov nechopilo. A azda aj preto, že si ju bolo treba skutočne doslovne odchodiť po horách aj po dolách. Kto sleduje publikačnú tvorbu Ivety Zuskinovej vie, že je jednou z mála etnológov/etnologičiek, ktorí popri spomenutom autorovi kníh o ovčiarstve do tejto problematiky vážnejšie zabŕdli. Dokázala mu byť v téme rešpektovanou partnerkou. Spätosť autorky s Liptovom a ľuďmi v tomto regióne jej umožnila veľmi autenticky spoznať prácu ovčiarov a osobnosti, ktoré túto prácu vykonávali podstatnú časť svojho života, mali dôveru miestnych obyvateľov, ktorí im zverovali ovce ako časť svojho majetku, zažili ovčiarstvo aj v podmienkach socialistickej kolektivizácie poľnohospodárstva, či súčasných fariem. Tému ovčiarstva na Slovensku však autorka posunula aj do roviny odbornej popularizácie keď iniciovala a ako riaditeľka Liptovského múzea aj realizovala vznik Ovčiarskeho múzea v Liptovskom Hrádku – svojím zameraním jediného na Slovensku. Dlhoročný zber materiálu k téme ovčiarstva ju priviedol na myšlienku zozbierané informácie odovzdať širšej verejnosti. Urobila to osvedčeným spôsobom, ktorý si vytvorila už v niektorých predchádzajúcich publikáciách o Liptove. Vlastný odborný výklad doplnila pôvodným materiálom z terénu, ďalšími písanými – dosiaľ pre čitateľov neobjavenými textami, množstvom zaujímavých fotografií a archívnych materiálov. Hlavné texty a doplňujúcej informácie na margách strán sa navzájom dopĺňajú, prelínajú aby vytvorili čo najplastickejší obraz o vymedzených oblastiach života a práce liptovských ovčiarov.
Ak čitateľ očakáva konzistentnú prehľadnú publikáciu o histórii a technológii pasenia oviec, mal by azda siahnuť po starších etnologických prácach k tejto téme. V tejto knihe sa totiž dozvie všetko – všeobecné aj detailné – avšak v odľahčenej odbornej interpretácii a množstve autentických materiálov.
Iveta Zuskinová ako skúsená múzejníčka veľmi dobre pozná silu drobných ľudských príbehov, prostredníctvom ktorých sa dá priblížiť každodenný život v kontexte dejinných udalostí, ktorých aktérmi boli a sú aj liptovskí ovčiari. Keď sa do tejto knihy začítate na hociktorom mieste, zažijete príbeh dlhoročného spolužitia človeka so zvieraťom v lone horskej prírody. Nájdete sa na nevšednom pracovisku, kde pre plnenie zodpovednej a neľahkej práce treba nekompromisne dodržiavať znalosti a pravidlá získané stáročnými skúsenosťami predkov, ale aj dočasné odlúčeného od svojho spoločenstva, si kompenzovať činnosťami, ktoré robia život v odlúčení znesiteľnejším. Spoznáte minulosť pretrvávajúcu do súčasnosti v podobe jedinečného kultúrneho dedičstva.
Prof. PhDr. Zuzana Beňušková, CSc.
Ústav etnológie SAV a katedra etnológie UKF Nitra
Posudok na rukopis monografie Ivety Zuskinovej LIPTOV. Ovčiarstvo v Liptove.
Horský spôsob chovu oviec prenikal do oblasti Karpát z Balkánskeho polostrova už v 15. storočí . Bol prispôsobený prírodným a hospodársko-sociálnym podmienkam týchto regiónov Slovenska, a po stáročia svojej existencie, v konkrétnych prírodných, historických a hospodársko-sociálnych podmienkach, tu nadobúdal osobité kultúrne črty. Ovce sa pásli najmä na vyššie položených, nevyužívaných horských pasienkoch (lesy, hole). Oproti nížinnému chovu, známom na území Slovenska už od stredoveku, využívalo ovčiarstvo okrem vlny, mäsa a kože oviec najmä ovčie mlieko. Špeciálnymi salašníckymi mliečnymi výrobkami boli syry (bryndza, neskôr oštiepok, parenica) a žinčica. Pre organizáciu ovčiarstva bolo charakteristické, že majitelia oviec hospodárili v salašných spolkoch. V horských regiónoch Slovenska, teda i v Liptove, sa úmerne k hospodárskemu významu ovčiarstva formovali aj niektoré ďalšie prejavy tradičnej kultúry a spôsobu života celých generácii obyvateľov tejto časti Slovenska. Prejavy ich materiálnej, sociálnej, duchovnej i umeleckej kultúry sa stali významnou súčasťou kultúrneho dedičstva Slovenska.
Bolo preto celkom prirodzené, že ako kultúrny fenomén zaujalo karpatské ovčiarstvo i etnografov, historikov a jazykovedcov. Ján Čaplovič, zakladateľ slovenskej etnografie, už na začiatku 19. storočia požadoval vo svojej osnove etnografických monografií Uhorska výskum a dokumentáciu tých prejavov dobovej materiálnej kultúry, ktoré niesli znaky „etnickej osobitosti“. Medzi ne zaradil i ovčiarstvo. Záujem oň kulminoval v 20. storočí. Predmetom vedeckého záujmu sa stali nielen materiálne prejavy ovčiarstva, ale i jeho presah do javov sociálnej, duchovnej, umeleckej kultúry a jazykovedy. Myslím predovšetkým na vedeckú produkciu J. Podoláka, J. Štiku, A. Habovštiaka, A. Kavuljaka, J. Komu, V. Kováča, J. Krála, J. Laurinčíka, J. Olejníka, J. Stanislava a ďalších.
Ovčiarstvo sa stalo súčasťou i veľkých kolektívnych prác Ústavu etnológie SAV: Slovensko. Ľud-druhá časť (Obzor, Bratislava 1975), Etnografický atlasu Slovenska (VEDA, Slovenská kartografia, n.p., Národopisný ústav SAV, 1990), Encyklopédia ľudovej kultúry Slovenska (VEDA, Bratislava 1995) a syntéznej monografie Slovensko. Európske kontexty ľudovej kultúry (VEDA, Bratislava 2000). Významnou možnosťou komparatívneho štúdia tejto problematiky bola Subkomisia pre pastierstvo Medzinárodnej komisie pre štúdium ľudovej kultúry v Karpatoch a na Balkáne (MKKKB).
Máloktorý prejav ľudovej kultúry a kultúrneho dedičstva Slovenska je tak dobre rozpracovaný ako problematika tradičnej organizácie chovu hospodárskych zvierat, karpatské ovčiarstvo nevynímajúc. Bol som preto zvedavý, čo nové prinesie monografia I. Zuskinovej v tejto problematike z Liptova.
Samozrejme, že I. Zuskinová musela vo svojej publikácii opísať mnohé javy pastierskej kultúry Liptova, ktoré už boli publikované v prácach uvedených autorov. Treba preto oceniť jej selektívnosť pre Liptov. Zvlášť oceňujem jej komplexnosť pohľadu na danú problematiku pre tento región. To, čo bolo pre mňa hlavným prínosom, je snaha autorky priniesť čo najviac informácii nielen o predmete, ale i o objekte výskumu ovčiarstva v Liptove – o ľuďoch, rodinách, ktoré sa týmto tradičným zamestnaním po generácie zaoberali. Táto časť publikácie je doplnená dobovými, „neokukanými“ fotografiami, ktoré ju veľmi obohacujú.
Encyklopédia ľudovej kultúry Slovenska vyriešila základný kategoriálny a pojmový aparát týkajúci sa tejto časti tradičnej kultúry Slovenska. V jej regionálnych podobách však existoval celý rad termínov, ktorých sémantická hodnota sa civilizačným vývinom stráca. Práve publikácie tohto druhu uchovávajú ich význam v bohatstve slovnej zásoby jazyka, plnia teda úlohu jeho tezauru.
Publikácia I. Zuskinovej je teritoriálne komplexným pohľadom na problematiku ovčiarstva; jeho historického obrazu, ale súčasne i snahou autorky zachytiť dôsledky spoločensko-hospodárskych zmien v spôsobe života ovčiarov po období kolektivizácie a industrializácie Slovenska v 20. storočí. Tie priniesli nielen modernizačné prvky, ale i mnohé zmeny v sociálnych vzťahoch. Anglický preklad nosných anotácii textu robí publikáciu zaujímavou i pre vnímavého zahraničného návštevníka Liptova.
To sú prednosti rukopisu LIPTOV. Ovčiarstvo v Liptove, pre ktoré ho odporúčam publikovať.
Bratislava 20. februára 2018
PhDr. Peter Slavkovský, DrSc.
Ústav etnológie SAV
Leave a reply